Podľa neho bola Nežná revolúcia z pohľadu Slovákov najväčším odporom v našich dejinách. „Keď si zoberieme ktorýkoľvek rok, či už 1968 alebo Slovenské národné povstanie alebo štúrovské Povstanie, nikdy tak spontánne Slováci nevyšli spoločne na námestia. A pritom sa vystavili veľkému riziku, lebo nikto nemohol vedieť, ako to dopadne,“ poznamenal.
Dôvod, ktorý v novembri 1989 vyhnal študentov do ulíc, vidí poslanec Národnej rady SR v neúnosnej politickej či hospodárskej situácii v krajine. „Tá situácia v Československu bola úplne skostnatená, režim na čele s Milošom Jakešom nebol ochotný nič upustiť. Zrejme si bol vedomý, že keby pustil jedného človeka, padla by celá štruktúra tých starých pánov, ktorí sa v úplnej politickej senilite držali pri moci.“
Dôkazom toho je aj zásah policajtov proti študentskej demonštrácii. Revolúcia by sa však podľa Mikloška nepodarila bez elít, ktoré do nej vstúpili. Či už to boli českí a slovenskí herci, hudobníci, výtvarníci. V Čechách v tomto prípade veľmi dôležitú úlohu hrala Charta '77 na čele s Václavom Havlom, na Slovensku vznikajúca VPN. „Študenti revolúciu začali, behali, organizovali besedy, demonštrácie, no potom ten ďalší sled udalostí, politický zápas už nezvládli a tam prebrali úlohu elity,“ dodal Mikloško.
Veľmi dôležitú úlohu podľa neho však zohrali pri rozpade komunizmu veľké vnútorné ekonomické a hospodárske problémy v ZSSR, ktoré museli Sovieti riešiť. Preto sa na svoje satelity pozerali ľahostajne. To rozprúdilo veľké spoločné revolučné hnutia najprv v Nemecku, potom v Poľsku, Maďarsku a Československu. Ako však ďalej Mikloško skonštatoval – „zaráža ma fakt, že táto udalosť je v pozadí a dostatočne si ju naša spoločnosť neuvedomuje“. Podľa neho jednou z príčin je, že po vzniku Slovenskej republiky 1. januára 1993 sa novembrové udalosti stali akoby konkurenciou. „Nie je to však správne, keďže aj revolúcii vďačíme za vznik našej republiky, v opačnom prípade by sme boli aj naďalej v područí sovietskej moci,“ myslí si Mikloško.
Situáciu po novembri 1989 opisuje poslanec Národnej rady SR veľmi kriticky. „V tejto chvíli sa ukázalo, že slovenské hospodárstvo, ekonomika je ako po vojne, zrútená. My sme neboli v ničom schopní konkurovať Západu,“ skonštatoval. Podľa jeho slov sme okrem základných surovín plynu a krachujúceho priemyslu nemali nič. Výrazným spôsobom tomu napomohla aj korupcia v politike politických strán, čo sa odzrkadlilo aj na narastajúcej nedôvere občanov voči politikom, dodal na záver.
Gál: 17. november 1989 vzal ľuďom ilúzie o socializme
Spoluzakladateľ strany Verejnosť proti násiliu (VPN), bývalý disident Fedor Gál si myslí, že 17. november 1989 ľuďom otvoril dvere k individuálnej slobode a vzal ilúzie o socializme. Končiaci režim nemal podľa jeho slov šancu uspieť, keďže už nemal čo ponúknuť. „Utópie vyzerajú ako tak na papieri, ale v realite sa menia na horory,“ poznamenal. Naopak, kapitalizmus vidí ako systém, ktorý ľuďom vrátil právo na súkromné vlastníctvo a podnikanie, vynútil si demokraciu a otvorenú spoločnosť, vrátane práva na voľný pohyb ľudí a informácií. „Ak si niekto myslí, že ´predtým bolo lepšie´,“ prípadne si nevšimol, čo sa v novembri 1989 stalo, máme do činenia s idiotom," skonštatoval Gál.
Foto: Archív Pravdy
Jedna z hlavných postáv 17. novembra si myslí, že kladný postoj časti spoločnosti k obdobiu pred novembrom 1989 tiež vyplýva z dnešných existenčných problémov. "Tesne pred revolúciou prevládala ustráchanosť zo štátnej, komunistickej moci.
Tesne po revolúcii prevládala eufória z demokracie. Dnes opäť prevláda ustráchanosť, tentoraz o osobné, najmä existenčné istoty," vysvetľuje. Podľa Gála totiž režim, ktorý tu vládol 40 rokov, poznačil celú našu spoločnosť, dokonca aj súčasnú mladú generáciu. „Všetci sme socialistickí a komunistickí pohrobkovia, a to bez ohľadu na to, či sme boli socialisti a komunisti. Nasávali sme tento jed jednoducho s materským mliekom. Dokonca aj naše deti sú socialistickí a komunistickí pohrobkovia, pretože sú to naše deti. Akurát jed už nie je až natoľko koncentrovaný.“
Ako bývalý disident poznamenal, práve dnešná generácia udalosti novembra 1989 vníma, alebo sú pre ňu rovnako vzdialené, ako SNP alebo VOSR. „Pre nich je politika problém, rovnako ako pre mladých Američanov, Angličanov. Potrebujú sa vymedziť voči svetu otcov, potrebujú vlastné revolty,“ dodal na záver.
