„Netušil som, že je to pyramídová hra, keď všetky nebankovky fungovali tak vo veľkom,“ hovorí Krnáč. Podľa neho zlyhal aj štát, lebo ak vedel, že ide o podvod, mal proti nebankovkám zasiahnuť. „Načo mi je taký štát, čo nechráni občanov?“ pýta sa Krnáč.
Drukos podľa ministra spravodlivosti Štefana Harabina dlhuje 13 miliárd korún, ale vyzbieral z konkurzu iba zlomok. Prečo?
Neviem, kde zobrali tie čísla. Pokiaľ viem, Drukos dlhuje niečo vyše štyroch miliárd korún a v konkurze sa získalo 640 miliónov. To znamená, že veritelia mohli dostať asi tak dvadsať percent zo sumy, čo tam vložili. Možno aj menej. Výnosy zo všetkých konkurzov nebankoviek mohli byť rozhodne vyššie. Mám informácie, že napríklad v Horizonte a AGW boli náklady na konkurz vyššie ako výnosy z majetku, čo zostal.
Kde sa teda stala chyba, že nebankovky obrali ľudí o 50 miliárd korún?
Štát mal zasiahnuť skôr a nenechať podvodníkov fungovať toľko rokov. Vložil som peniaze aj do ďalších dvoch nebankoviek, aby som zmenšil riziko. Nevedel som, že ide o pyramídy a hlavne som netušil, že všetky tri padnú naraz.
Ale ľudia tam vkladali peniaze dobrovoľne…
Nebankovky fungujú aj v zahraničí. Napríklad v USA tam má peniaze až 70 percent ľudí. Rozdiel je v tom, že štát im udeľuje licencie a kontroluje ich, čo sa na Slovensku nedialo. Navyše v tom čase mala na Slovensku problémy jedna banka za druhou. Bolo jedno, kde máte peniaze. Ja som napríklad len tak-tak stihol vytiahnuť peniaze z Devín Banky, ktorá skrachovala. A opakujem. Keď vedela polícia, ale aj vláda, že je to podvod, prečo nechali nebankovky fungovať niekoľko rokov a v takom veľkom rozsahu? Ako sme mali vedieť, že sú to podvodníci?
Existuje teraz nejaké riešenie, ako z toho von?
Ak nič iné, tak štát by mal umožniť, aby riadne prebehli súdy, čo ľudia žalovali štát a aby sa to dostalo až do Štrasburgu. Tam nech rozhodnú, či štát zlyhal, alebo nie. Ak nám dá Štrasburg za pravdu, potom by sme sa bavili o plnom odškodnení od štátu.
Myslíte, že máte šancu?
Určite. Veď Česká republika prehrala spor pre kampeličky. Do Štrasburgu sa však nemôžeme dostať, lebo slovenské súdy brzdia spory. Už štyri roky mám podanú žalobu na okresnom súde a stále sa to nepohlo z miesta. Asi sa niečoho boja, keď nekonajú.