Prvá lanovka na Hrebienok skončila v šrote. Druhú dajú do múzea

25.01.2009 19:30
pozemná lanovka na Hrebienok
Na poslednej jazde z Hrebienka do Starého Smokovca vo Vysokých Tatrách sa 16. júla 2007 široká verejnosť rozlúčila s pozemnou lanovkou. Autor:

V kalendári je dátum 22. december 2007. Z velína vynovenej tatranskej pozemnej lanovej dráhy na Hrebienok zaznie presne o 14. h pokyn na štart. Z hornej aj dolnej stanice si vzápätí vyrazia naproti dva moderné červeno-čierne vagóny. V polovici trate sa obídu. Účastníci premiérovej jazdy si sotva stihnú zamávať. Vozne totiž fičia dvakrát rýchlejšie ako tie, ktoré len nedávno vystriedali.

Kyvadlová lanovka zo Starého Smokovca k tatranským končiarom vtedy začínala už svoj tretí život. O rok neskôr sa vo vynikajúcej kondícii dožila stovky.

Romantika na kolesách, koľajach aj lane
Legenda sa rodí na prahu 20. storočia. Vysoké Tatry patria rakúsko-uhorskej monarchii. Turisti sa za ich krásami vozia z Popradu do Starého Smokovca – trolejbusom. Má šesť drevených kolies, prichýli zo dvadsať osôb. Jazdy sú to však viac ako dobrodružné…

Hrkotáč preto zakrátko strieda prvá vetva Tatranskej elektrickej železnice. Súbežne s ňou sa stavia aj jej predĺženie vyššie do hôr. Pozemná lanovka od novostavby smokoveckého Grandhotela na Hrebienok. Prvých cestujúcich odvezie 17. decembra 1908. Tri dni pred začiatkom prevádzky električky.

Ohlas je úžasný. Pozemka denne preváža stovky ľudí. Vo vychytenom turistickom stredisku Hrebienok fungujú známe kúpele. Vedú odtiaľ obľúbené chodníky – k vodopádom, Reinerovej chate, na Slavkovský či Lomnický štít. V zime sem lákajú lyžiarske zjazdovky a sánkarská dráha.

„Električku aj lanovku stavala silná újpešťská akciovka Phoebus. Spočiatku obom plánovala v Smokovci spoločnú stanicu. Lanová dráha by však potom krížila cestu spájajúcu podtatranské obce a autá by mohli lano poškodiť,“ priblíži Jaroslav Vančo z popradského Veterán klubu železníc, dobový „motorvodič“ historickej tatranskej električky Kométa.

Dolnú stanicu má preto lanovka až nad hotelom Grand. V budove tej hornej na Hrebienku elektromotor prevíja oceľové lano. Na jeho koncoch sú uchytené dva vozne. Kyvadlovo premávajú po jednokoľajke, uprostred sa míňajú na rozšírenej časti trate, v tzv. Abbtovej výhybni.

Jazda v otvorených vagónoch s drevenými lavicami dýcha romantikou. Lístky cestou predáva sprievodca v c. k. uniforme. V prípade núdze musí pasažierov ratovať sám. So strojníkom v hornej stanici sa totiž dohovára iba zvonkovým zariadením. „V roku 1909 sa jeden z vozňov dokonca prevrátil. Havária sa našťastie obišla bez obetí,“ zdôrazní Vančo.

lanovka
lanovka Autor: Pravda

Tri náplasti za Alweg
Druhý diel príbehu je už úplne iná káva. Blíži sa rok 1970 a s ním tatranské majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní. Občania ČSSR žijú v reálnom socializme. Poznačení traumou z vpádu okupačných vojsk Varšavskej zmluvy. Skončil sa sen o Alwegu, smelej rýchlodráhe na estakádach, ktorá mala vyriešiť dopravu v širšom okolí nového športového Areálu snov na Štrbskom Plese.

Náhradou za Alweg sú nakoniec tri skromné dopravné zlepšenia. Štrbu so Štrbským Plesom spojí nová zubačka. Obnovou prejde už osvedčená a veľmi populárna tatranská električka, ktorá sa zo Starého Smokovca dávno vetví aj na Štrbské Pleso a do Tatranskej Lomnice. A rekonštrukcie sa dočká aj pozemná lanovka na Hrebienok.

Dva parádne oranžovo-krémové talianske vozne zo staníc pozemky prvý raz vychádzajú 12. februára 1970. Sprievodcovia v nich už so stanicami majú rádiové spojenie. Staničné budovy s čakárňami pre 250 osôb sú nabité záujemcami o jazdu. Aj keď Hrebienok nie je priamo v centre športového diania. Aj keď jeho sláva zapadla ešte za Masaryka, keď vyhoreli kúpele.

Popularita pozemnej lanovky však nevídane rastie. Len s malými prestávkami na opravy v tejto podobe nepretržite premáva ďalších 37 rokov. Turisti, výletníci, školy v prírode, zájazdy Čedoku, rekreanti ROH, cudzinci – nikto ju na potulkách veľhorami neobíde. Ceny 2,20 Kčs za lístok hore a 3,40 za obojsmerný sú viac ako ľudové. Iba pokladníčky frflú, vraj kde majú vziať toľko desaťhaliernikov na vydávanie.

Až do odchodu na odpočinok lanovka obslúži 35 miliónov cestujúcich, vykoná 372 457 jázd, prejde 722 566 kilometrov. Zároveň však zostarne, opotrebuje sa, nevládze už konkurovať výrazne zmenenej dobe. Preto ju 16. septembra 2007 slávnostne vyzdobenú vypravia na poslednú cestu.

„Nebolo ľahké rozlúčiť sa s ňou. Nevyhnutne však už potrebovala lepšiu a výkonnejšiu nástupkyňu,“ pripúšťa Peter Brňák, majiteľ internetového portálu www.lanovky.sk. Jemu aj iným nadšencom železničnej a lanovej dopravy sa po veľkých ťažkostiach podarilo aspoň zvrátiť osud vyradených vozňov. Neskončili v šrote ako vagóny najstaršej lanovky. Z vyzbieraných 72 446 Sk (2 405 eur) od dobrovoľníkov sa zaplatil ich prevoz do starého parného depa v Poprade. Jeden sa stane exponátom v budúcom Múzeu tatranskej dopravy, druhý poslúži na súčiastky.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk