V reči pri preberaní ocenenia ste osobitne ďakovali otcovi, nazvali ste ho majákom svojho života. Otec je lekár?
Nie, je architekt a už nie najmladší – má 84 rokov, ale myslí mu to perfektne. Stále si dám od neho poradiť.
To on vás nasmeroval na dráhu medicíny?
Nie, bola to viac-menej náhoda. Pôvodne som chcel študovať matematiku a fyziku. To už skôr mama vstupovala do voľby môjho a bratovho povolania. Hovorte si čo chcete, ale iba medicína má v živote význam, opakovala. Nakoniec sme s bratom skončili medicínu. On navyše vyštudoval aj prírodné vedy – molekulárnu biológiu.
Veríte viac klinickým pokusom alebo odporúčaniam svojho lekára?
Odpoviem slovami Saint-Exupéryho: Verím, že príde doba, keď sa údaje o pacientovi nahádžu do počítača, ten stanoví diagnózu a pomocou jedinej tabletky pacienta vyliečia. Keď však ja ochoriem, zájdem radšej za starým lekárom. Ten ma vypočuje, preklepe mi brucho, popočúva srdce, poškriabe sa vo vlasoch a usmeje sa na mňa, aby zmiernil môj strach a utrpenie. Skrátka, verím vede, ale rovnako obdivujem ľudskú múdrosť.
Bude sa dať niekedy úplne vyliečiť hypertenzia, čiže vysoký krvný tlak?
To sotva, ale na druhej strane už dnes sa toto ochorenie dá významne ovplyvniť. Máme dostatok liekov, s ktorými možno dosiahnuť takmer normálny stav.
Prečo je potom práve hypertenzia a poruchy krvného obehu najčastejšou príčinou smrti na Slovensku?
Verejnosť si nebezpečenstvo vysokého krvného tlaku ešte nedostatočne uvedomuje. Len malú časť hypertonikov dokáže naša zdravotnícka sieť včas podchytiť a mať pod kontrolou. Podľa odhadov len 15 percent postihnutých má optimálne stanovenú liečbu.
Vysoký krvný tlak nesprevádzajú žiadne príznaky, veď preto ho aj lekári nazývajú tichým zabijakom…
Nielen to. Krvný tlak sa meriava okolo 10. hodiny predpoludním, ale vtedy ho má skoro každý človek normálny. Hlboko najnižší je v noci, okolo dvanástej až štvrtej hodiny. A strmo stúpa medzi štvrtou až ôsmou hodinou rannou. Existujú však pacienti, u ktorých tento hlboký nočný pokles tlaku nikto nekontroluje. Ani postihnutí o tom nevedia, lebo v noci si tlak nemerajú. Ranný vzostup tlaku však majú mimoriadne prudký. Pritom väčšina srdcových príhod sa stáva zavčas rána. Skrátka, títo takzvaní neklesáči sú ohrození prinajmenšom tak ako klasickí hypertonici.
Vy sám netrpíte vysokým krvným tlakom?
Nie, mám to šťastie, že srdcovo-cievne parametre som zdedil po otcovi. Na svoj vek mám nízky tlak aj nízky cholesterol.
Máte naozaj šťastie, lebo podľa štatistík až 90 percent Slovákov sa dožíva staroby s hypertenziou. Čo s tým?
Treba pátrať po príčinách zvýšeného tlaku, ktorý sa ešte za hypertenziu nepovažuje, ale veľmi často už po niekoľkých rokoch do nej prejde. Klinickými štúdiami je už dokázané, že liečbou tejto predhypertenzie môžeme jednak zabrániť srdcovo-cievnym udalostiam a jednak predísť spomínanej zmene stavu. Predpokladám, že už v blízkej budúcnosti sa budú liečiť oveľa nižšie hodnoty vysokého krvného tlaku, ako je to teraz.
Vo svojom výskume sa najnovšie zaoberáte možnosťami liečby vysokého krvného tlaku melatonínom. Váš článok na túto tému v americkom vedeckom časopise Journal of Pineal Research vyvolal obrovský ohlas. Čím si to vysvetľujete?
Môj americký priateľ profesor Russel J. Reiter, ktorý je absolútnou jednotkou v tomto odbore, hovorieva: Melatonín je čosi, čo v organizme z patologických dejov opäť navodzuje fyziologické deje a má mnohoznačný účinok. Tá veta znie šalamúnsky, ale kolega vedec musel nad ňou dlho uvažovať.
Melatonín už nie je len hormónom spánku, ale aj mladosti. Nestihne ho neslávny osud iných takzvaných zázračných liekov?
Možno je to do určitej miery naozaj módna vlna, nepovažujem sa však za experta na melatonín. Viem, že sa používa aj ako prevencia pred starnutím a ťažko mi je posúdiť nakoľko oprávnene. Ale všetky látky, ktoré znižujú tvorbu alebo šírenie voľných radikálov, chránia tým potenciálne tkanivá.
Melatonín sa už vraj klinicky využíva aj na liečbu rakovinových nádorov – je to tak?
Áno a tiež na predchádzanie niektorým degeneratívnym neurologickým ochoreniam. Čo je však na melatoníne podstatné – pomáha navodiť normálny cirkadiánny rytmus v organizme, ktorý ovplyvňuje všetky telesné rytmy. V súčasnosti preto pripravujeme klinický pokus, ktorý by mal overiť možnosti využitia melatonínu pri liečbe vysokého krvného tlaku najmä u pacientov s poruchami prirodzených rytmov.
Čo ešte chýba slovenskej vede, povedzme v oblasti medicíny, aby dosahovala svetové vrcholky? Lepšie financovanie?
Keby sme so svetom chceli súťažiť priamo na pretekárskej dráhe, tak by sme skutočne potrebovali oveľa viac peňazí – na zakúpenie špičkových prístrojov a založenie mohutných výskumných stredísk. A na to nemáme. Súťaže sa však dnes vyhrávajú mimo spomínanej dráhy. Keď Watson a Crick získali röntgenové snímky DNA od Wilkinsa, chceli objaviť jej štruktúru, ktorá by vysvetlila možnosti jej replikácie, čiže zmnoženia molekúl. Nerobili žiadne experimenty. Len rozmýšľali a z drôtov zhotovovali modely. Tak prišli na fígeľ a Nobelovu cenu dostali s Wilkinsom.
Teda stačí mať otvorené hlavy, hýbať rozumom?
A navyše mať odvahu na riskantné kroky do tmy. Pravdepodobnosť neúspechu je pritom veľká, ale šance na úspech pri obyčajnom potvrdzovaní už objaveného sú nulové.
Prof. MUDr. Fedor Šimko, CSc. (52)
Po skončení Lekárskej fakulty UK v Bratislave v roku 1981 nastúpil pracovať do jej Ústavu patologickej fyziológie, kde pôsobí dodnes. Habilitoval sa v roku 1991. V rámci postgraduálneho štúdia si postupne urobil atestácie z internej medicíny a kardiológie. Absolvoval dlhodobé študijné a vedecké pobyty na univerzitách v Zürichu, Gottingene, Heidelbergu, Berlíne, vo Viedni a v Prahe. Ako jeden z mála slovenských lekárov získal Humboldtovo štipendium. Dlhodobo sa venuje problematike hypertrofie myokardu a zlyhaniu srdca. Je autorom mnohých publikácií v prestížnych vedeckých časopisoch i autorom vysokoškolských učebných textov. Vedec roka SR 2008.