Školy sa zatvárali, keď nebolo uhlia

Dajte deťom uhoľné prázdniny! - žiadali niektorí účastníci internetových diskusií počas nedávnej plynovej krízy. Rodičia a starí rodičia týchto detí mávali neplánované školské voľno v zime dosť často. A dodnes naň radi spomínajú.

21.02.2009 06:09
Kalamita Foto:
Január 1989: V Bratislave na niekoľko dní vyhlásili stav živelnej pohromy. V uliciach zafúkalo električky.
debata

Starší si vybavujú v pamäti aj krutú zimu začiatkom roku 1963. V dôsledku snehovej kalamity viazlo zásobovanie miest, škôl a závodov uhlím. Zemným plynom sa vtedy vykurovalo ešte málokde.

Uhlie sa nedalo vyložiť z vagónov

„Miestami boli také vysoké záveje, že veľmi sťažovali dopravu, cez Patu sa nedalo prejsť, preto autobus nám premával priamo zo Serede,“ zaznamenal obecný kronikár Pustých Sadov.

V okrese Trnava musela pomáhať armáda, na cestách tam uviazlo mnoho áut, v ktorých boli aj deti. V školách sa nekúrilo, preto ministerstvo školstva predĺžilo zimné prázdniny až o tri týždne. Zároveň sa zaviedlo mimoriadne šetrenie elektrinou v úradoch, priemysle i domácnostiach. Začiatok a koniec pracovného času sa posúval celoštátne o jedinú hodinu.

Druhýkrát sa takáto situácia zopakovala pred 30 rokmi, v januári 1979. Predchádzal jej neuveriteľný teplotný skok v noci zo Silvestra na Nový rok. Pri Žiari nad Hronom vtedy teplota klesla v priebehu niekoľkých hodín o 20 až 22 stupňov Celzia. Nasledovali prudké snehové zrážky. A to na celom území republiky.

Český meteorológ Tomáš Psika prirovnáva tento u nás veľmi zriedkavý jav k „blizzardu“, ktorý je však typický pre iné zemepisné šírky, napríklad pre USA. Zlyhala cela elektrizačná sústava, z prevádzky vypadli mamutie zariadenia v povrchových hnedouhoľných baniach na severe Čiech. No nielen to. Vagóny s naloženým uhlím už boli také zmrznuté, že sa nedali vykladať.

Ruská nafta nezamŕza

„Česko-slovenská infraštruktúra vtedy neskolabovala iba vďaka dostatočným štátnym rezervám sibírskej nafty, ktorá ostáva tekutá až do mínus 60 stupňov Celzia.“ Tvrdí to bezpečnostný analytik Ján Šály.

Väčšina verejných budov sa však prestala vykurovať, mohli ich len temperovať. Nasadením armády, vojenských pluhov a obrnených transportérov sa základné potraviny dostali až do najzapadnutej­ších dedín.

Uhoľné prázdniny však boli opäť vyhlásené až na tri týždne, od 8. do 27. januára. V tom istom čase platilo aj nariadenie vlády o zákaze verejného osvetlenia ulíc. Obmedzilo sa aj vysielanie Československej televízie. V bežných dňoch vysielali oba jej kanály až od 20. hodiny, v sobotu a nedeľu od 18. hodiny.

Posledné celoplošné uhoľné prázdniny vyhlásili na Slovensku v polovici januára 1987. V dôsledku snehovej kalamity nepremávali v Bratislave električky, na Východoslovenskej nížine ostali trčať v trojmetrových závejoch autá, autobusy i vlaky. Mimoriadne prázdniny vtedy trvali týždeň. Situácia bola kritická len tri dni, ale školy boli zavreté dlhšie, spomínajú pamätníci.

Január 1989: V Bratislave na niekoľko dní...
Január 1989: V Bratislave na niekoľko dní...
+1Január 1989: V Bratislave na niekoľko dní...
debata chyba