„Bola veľmi príjemná a zhovorčivá až ľahkomyselná, opisovali ju ako veľmi krehké a zraniteľné stvorenie. Všetci si spomínali, že mala veľmi krásne, nevädzovo modré oči,“ povedala scenáristka Kacarová. Čubírkovú by mala stvárniť svetlovlasá česká herečka Eliška Vavříková.
Filmári sa v predchádzajúcich mesiacoch vydali po jej stopách, našli i dom v severočeskom Trutnove, kde prvýkrát vraždila. „Stretli sme sa aj s človekom, ktorý sa o tento prípad taktiež zaujíma. Skúpil majetok po Irene a pozemky pri Trnave, kde sa stala druhá vražda,“ povedala Kacarová.
Filmári nechcú vyvracať príbeh Čubírkovej činu, ktorý je známy aj z ich dokumentárnej televíznej série Najväčšie kriminálne prípady Slovenska. Hraný film o nej však nebude len o dvoch vraždách, ktoré otriasli celým bývalým Československom, ale hlavne o vzťahoch Čubírkovej a jej blízkych. „Bola charizmatická, príťažlivá a jednoznačne vedela veľmi dobre manipulovať svoje okolie,“ priblížila Kacarová.
Už pri prvej vražde v roku 1951 totiž dokázala nahovoriť milenca a jeho manželku, aby jej pomohli zabiť jej manžela Jána Čubírku. Najprv ho skúšali otráviť, potom ho plánovali obesiť, nakoniec ho omámili a milenec mu rozbil hlavu. Tento čin dokázala Čubírková, ktorá chodila cvičiť do Sokola a k deťom si najímala opatrovateľku, tajiť celých 13 rokov. Tvrdila, že jej muž zahynul náhodou, keď sťahoval kachle.
Všetko však vyšlo najavo, keď v roku 1964 objavili na toalete vo vlaku sekerou oddelenú hlavu jej druha Ambroza Ščepku. Jeho telo spálila v peci. Iba náhodou si kriminalisti všimli, že je horúca a jedno z Čubírkovej siedmich detí sa prerieklo, že chlieb v ten deň nepiekli.
Foto: www.policie-cr.cz
Proces s Irenou Čubírkovou v minulosti sledovalo celé Československo. V roku 1966 ju v Prahe ako 43-ročnú popravili. Trest smrti na území Česka a Slovenska zrušili v roku 1990. Poslednou popravenou ženou bola v roku 1975 Olga Hepnarová, ktorá autom zabila osem ľudí na zástavke v Prahe. Aj o nej svedkovia tvrdili, že bola výnimočne pekná.
Trest za vraždu si v súčasnosti podľa informácií ministerstva spravodlivosti odpykáva 30 z 358 odsúdených žien. Najvyšší trest, doživotie, však nedostala žiadna.