Prastará pevnosť Castela Celemantia plnila podobnú úlohu ako dnešné americké základne v Iraku. Aj vďaka nej Rimania nezaťažovali bojmi svoju domovinu, stačilo presunúť a usadiť časť vojska za hranice.
„Jej výnimočnosť spočíva v tom, že bola postavená na území barbarov. Bolo to operatívne riešenie, aby nemali starosti doma,“ naznačil archeológ Ján Beljak. Tábor bol jedným ohnivkom v reťazi hraničného pevnostného systému limes Romanus, ktorý mal Rimanov chrániť pred útokmi Germánov zo severu. Išlo o obdobie prvého až štvrtého storočia. Na území Slovenska vtedy sídlili kmene Markomanov.
Systém rímskych pevností by sa do troch rokov mohol ocitnúť v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Súčasťou by bola aj pevnosť Gerulata v bratislavskej mestskej časti Rusovce. Nitrianska župa však najprv musí vysporiadať vlastníctvo pozemkov pod Celemantiou.
Pevnosť mala naháňať strach. Rozkladala sa na ploche asi šiestich futbalových ihrísk, jej hrubé múry sa týčili do výšky štyroch až piatich metrov, do širšieho okolia nazeralo dvadsať veží. A predsa padla. Po germánskom útoku v roku 179. Teraz zo zeme trčia len náznaky stavieb. Múzeum v prírode je doplnené kresbami a textami.
Aby si turisti a zvedavci mohli lepšie predstaviť, ako vyzerali krušné vojenské časy z tohto miesta, archeológovia im niekedy pripomenú hollywoodsky film. Gladiátor od režiséra Ridleyho Scotta s Russellom Crowom v hlavnej úlohe. Dôležitá je prvá bitka. „Mohla sa odohrávať na juhozápadnom Slovensku alebo niekde na južnej Morave,“ dodal s úsmevom Beljak.
Podobných rímskych pevností je na Slovensku viacero. Väčšina z nich však bola pochodová, rímske légie v nich pobudli len krátko. Celemantia sa udržala pár storočí. Neskôr pustla aj vinou obyvateľov Iže, ktorí sem chodili po kvalitný kameň. V minulom storočí to tu prevŕtala československá armáda s kanalizáciou a vojenskými stavbami. V posledných rokoch sa tu každé leto počas školy archeológie cvičia v kopaní mladí bádatelia.