Kritikom sa nepáči generál v dobovom leteckom odeve. A odmietajú najmä to, že stojí pod pylónom s levom, symbolom československej štátnosti. Navyše ani vojak, ani zviera vraj nemajú čo robiť pred takou kultúrnou ustanovizňou, akou je národné divadlo.
Stúpenci riešenia trpezlivo vysvetľujú, že Štefánik vo stvárnení jeho osobného priateľa sochára Bohumila Kafku je oblečený do kombinézy pilota, v ktorej priletel a zahynul pri návrate do slobodného Československa 4. mája 1919.
Proti levovi chcú demonštrovať
„Lev na pylóne symbolizuje odvahu, silu a statočnosť československých légií, ktoré Štefánik organizoval a bol ich veliteľom,“ povedal Pavel Šesták, správca Nadácie M. R. Štefánika, ktorá sochu dala nanovo vyrobiť.
Ale podľa maliara Viliama Hornáčka, predsedu Združenia slovenskej inteligencie Korene, ide o kriesenie najhorších prejavov v slovensko-českých vzťahoch. „Keď všetko české bolo nadradené slovenskému – ešte aj zviera nad človekom,“ vysvetlil.
Pavel Šesták nerozumie, čo sa nacionalistom na levovi nepáči. „Ochraňuje predsa znak prvej Československej republiky, kde sa Slováci prvý raz v histórii stali štátotvorným národom. A bolo by absurdné oddeliť generála Štefánika od vzniku republiky, bol predsa jedným z troch jej spoluzakladateľov,“ povedal.
Ale Viliam Hornáček s herečkou Evou Kristínovou sa niekoľko mesiacov angažuje v ťažení proti inštalácii súsošia. Varoval, že v prípade jeho odhalenia zorganizujú „pronárodné organizácie“ protestnú demonštráciu za demontáž pamätníka. Uskutoční sa na budúci týždeň.
Bol by lepší Lenin?
„Ten muž v kombinéze, teda vojak letec strážený levom má byť strážnym, ktorý nepustí k múzam divákov?“ spýtal sa spisovateľ Ladislav Ťažký v ankete časopisu Extra plus. Niektorým predstaviteľom „pronárodných síl“ sa totiž nepozdáva najmä to, že pamätník má stáť pred Slovenským národným divadlom.
Aj hlavný architekt Bratislavy profesor Štefan Šlachta si vie pre súsošie Štefánika predstaviť aj lepšie miesto. Ale jedným dychom dodáva: „Títo ľudia nechcú len zmenu miesta. Chcú meniť všetko – sochu aj autora.“
Pôvodne mal pred novou budovou divadla stáť pamätník Vladimíra Iľjiča Lenina. Predpokladali to zásady urbanistického riešenia vypracované v roku 1980. „To by sa dnešným kritikom pozdávalo viac?“ spýtal sa sarkasticky Pavel Šesták.
Hitler tiež neznášal levy
Keby žil, historik Ľubomír Lipták by kritikom určite pripomenul, že pokus o „odčeskoslovenčenie“ Štefánika tu už raz bol – po vzniku slovenského štátu v roku 1939. Vtedajšia moc a oficiálna propaganda to dosiahli oživením legiend o jeho smrti a historiek o rozporoch s Benešom.
„Dobová interpretácia Štefánika sa dostávala na prah tvrdenia, že ak by bol ostal nažive, bol by iste autonomista, ľudák a možno i gardista,“ napísal Lipták v eseji Rošády na piedestáloch. „Odstránenie leva zo Štefánikovho pomníka v Bratislave bolo potvrdením tejto línie.“
O jeho odstránenie sa vtedy pričinil aj Adolf Hitler. Koncom októbra 1938 navštívil Viedeň a vyslovil želanie pozrieť si Petržalku, ktorá v dôsledku Mníchovskej dohody pripadla krátko predtým nacistickému Nemecku.
„Die katze müss weg! Tá mačka musí preč!“ vykríkol údajne ríšsky vodca, keď pri pohľade na Bratislavu z pravého brehu Dunaja zočil sochu M. R. Štefánika a vedľa nej vysoký podstavec s levom.
Proti Štefánikovi vraj Hitler nič nemal. Ale lev mu pripomenul nenávidených Čechov.
„Nech si pozrú v Ríme pomník kráľa Viktora Emanuela, ktorého Taliani majú v takej úcte. Nad ním sa týči na veľkej rímse trojzáprah erdžiacich kobý,“ odkazuje všetkým kritikom podobného razenia Pavel Šesták.