Závažná choroba však krátko pred snemom HZDS pred dvomi rokmi znemožnila Veteškovi svoj zámer aj naozaj uskutočniť. Pri poslednej ceste zosnulého podpredsedu parlamentu mu prišlo okrem vrcholných politikov povedať zbohom aj zhruba tisíc ľudí.
„Bol to pekný pohreb. Vilo by bol spokojný,“ hovorí staršia pani Mária Janošková, ktorá zosnulého Viliama Vetešku poznala ešte z Gumárni Púchov, kde Veteška začínal ako technik.
Posledná rozlúčka bola veľkolepá, zorganizovaná do posledného detailu. Miestami pripomínala pohreb Dona Carleoneho, kde sa stretli všetci významní podnikatelia z najlepších Mečiarovských čias – z Rakúska si odskočil Karol Martinka, prišiel Miroslav Maxon, Karol Konárik s rodinou, či Tibor Mikuš, chýbal už iba Vladimír Pór. Neskôr do športovej haly prišla aj súčasná politická elita. Prezident, poslanci parlamentu, premiér. „Nikdy sa nevzdával, ale toto už bolo nad jeho sily. Stratil som kamaráta, ktorý bol naozaj kamarát,“ dodáva smutne Maxon, ktorý patrí k tým, čo HZDS opustili.
Jeden z najbližších Veteškových známych mal pred aj počas obradu lesklé oči a slzy na krajíčku. „Smutná správa ma zastihla doma. S manželkou sme zapálili sviečku, ktorá potom horela až 50 hodín. Priznám sa, ten večer som popíjal,“ povedal Mikuš. Veteška mal podľa neho odhodlanie, ktoré mu závidel. „Dúfam, že napíšete o ňom s úctou,“ ešte dodáva na záver. S úctou a pravdivo.
„Vila by si mali ľudia zapamätať najmä preto, čo urobil. Napríklad založil Slovenské aerolínie,“ hovorí jeho stranícky kolega Ján Kovarčík. Veteška ich síce založil, ale pod jeho vedením sa firme veľmi nedarilo a zo štátnych peňazí ich niekoľkrát zachraňovali. Mali jedinú pravidelnú linku, aj to do Moskvy. Po strate moci Mečiara v roku 1998 firma skončila s obrovskými dlhmi v rukách Austrian Airlines a postupne zanikala.
Po obrade v športovej hale odviezli Vetešku na jeho poslednú cestu rodným Púchovom. Viezol sa na upravenom historickom hasičskom aute Walter WIZ z roku 1925. Cestou na cintorín ho sprevádzalo okrem manželky, syna, dcéry a brata aj zhruba tisíc ľudí.
Sprievod sa symbolicky pristavil pri Veteškovom hoteli Wili, na pozdrav mu, ako občasnému pretekárovi, zahučalo športové mitsubishi. Krátko pred cintorínom ho pozdravili húkaním sirén aj dobrovoľní hasiči. Celú cestu lemovali prizerajúci sa Púchovčania. „Aha, tam je Hana. Pozri sa, ako sa votrela v sprievode dopredu, malpa jedna,“ rozčuľovala sa staršia pani svojej kamarátke. „Nerozčuľuj sa. Veď vieš, že vždy bola taká. Ale škoda toho Vetešku. Bol to dobrý a rovný chlap,“ odpovedala jej známa. Takmer celodenný smútočný obrad ukončil cirkevný pohreb v kruhu rodiny a dvesto prihliadajúcich ľudí.
Viliam Veteška zomrel v utorok 21. apríla vo veku 55 rokov.
