Sociológ: Tuzex bol okienkom do spoločnosti blahobytu

Predajne Tuzexu sa stali oknami do spoločnosti blahobytu, tvrdí sociológ Ján Bunčák z Univerzity Komenského. Bývalý režim však za to platil daň, lebo v systéme prísne regulovanej ekonomiky musel trpieť ostrovčeky skutočného, čiže "západného" trhu. Oficiálna propaganda sa rozchádzala s realitou.

17.05.2009 18:51
sociológ Ján Bunčák Foto:
Sociológ Ján Bunčák.
debata

Prečo toľko Slovákov pociťuje nostalgiu za nákupmi v Tuzexe?
Nezabúdajte, že je to predovšetkým nostalgia za stratenou mladosťou. Za mladosťou, v ktorej mnohé vtedajšie slečny odstali pred Tuzexom dlhý rad na voňavé mydielko alebo nejakú šminku. A vtedajší mládenci prežili vzrušenie a možno i strach pri  zakázanom nákupe tuzexových bonov niekde na ulici, aby si mohli kúpiť vytúžené rifle „levisky“.

Aj vy ste si niečo kúpili v Tuzexe?
Samozrejme, a nie raz. Už ako dospelý som si tam kúpil svoj prvý farebný televízor. Lebo na bežnom trhu to bol vtedy úzkoprofilový to­var.

Chápu vaši študenti, ako niečo také bolo možné?
Nie, ale dajú si to vysvetliť. Čo charakterizovalo socialistický trh? Pretrvávajúca nedostatkovosť, úzky sortiment, nevyváženosť ponuky tovaru. Preto sa rozvíjala sivá ekonomika a sivý trh. Jediný skutočný menový trh existoval na uliciach, v priechodoch a pred vchodmi vybraných predajní s dovozovým tovarom. Jedine tam totiž prenikali výrobky z kapitalistických krajín.

Prečo štát nedoviezol farebné televízory pre všetky záujemcov, aby si ich mohli kúpiť za svoje poctivo zarobené koruny?
Ale začo by ich doviezol? Len si spomeňte, ako v období pred novembrom 1989 fungoval u nás menový trh. Oficiálne, veľmi priaznivé kurzy československej koruny oproti doláru alebo iným voľne zameniteľným menám platili len v rámci prídelového systému.

Zmyslom existencie Tuzexu bolo teda poskytnúť hľadaný exkluzívny tovar bežnému smrteľníkovi?
Skôr išlo o to stiahnuť z obehu zahraničnú menu, ktorá sa sem dostavala prostredníctvom ľudí pracujúcich v zahraničí alebo ako peňažné dary od emigrantov.

Tak vznikli bony – tuzexové poukážky a sociálna vrstva vekslákov, ktorá s nimi obchodovala. Čo o nich možno povedať s odstupom času?
Nebol vekslák ako vekslák. Jednu skupinu tvorili babky, ktoré mali príbuzných v Amerike a dostávali od nich pravidelne nejaké doláriky. Čo s nimi mali robiť? Zaujímavejší boli mladí a draví veksláci „profíci“, proti ktorým polícia z času na čas podnikala razie, ale ináč ich tolerovala. Potreboval ich totiž nielen spotrebiteľ, ale aj režim – lebo znižovali nespokojnosť obyvateľstva so situáciou na domácom trhu.

debata chyba