Prvé sociálne podniky už fungujú skoro rok, no veľmi sa im nedarí. „Stále čakáme na stroje, je kríza, trochu sa nám to skomplikovalo. Zatiaľ zamestnávame 24 ľudí, zámer bol 50. Pre krízu to ide pomalšie. Firmy chcú od nás zálohu, tú nám však nik nepreplatí,“ vysvetľuje riaditeľ sociálneho podniku Arvik v Bardejove Jozef Sendek. V Bardejovskom okrese je bez práce vyše sedemtisíc ľudí. Takisto Horehronský sociálny podnik si s krízou nevie dať rady. Ľuďom, čo si pýtajú prácu, odkazuje, že je kríza a nie sú miesta.
V marci začali platiť nové pravidlá pre zakladanie sociálnych podnikov. Ich vznik je výrazne jednoduchší, dostanú však menej peňazí ako osem prvých. O príspevok na ich vytvorenie požiadali len dvaja záujemcovia. Či ich bolo v priebehu apríla viac, zatiaľ Ústredie práce nevie povedať. Nemá ešte hotové štatistiky.
„Z pohľadu Ústredia práce je zatiaľ predčasné hodnotiť situáciu ako sklamanie. Založenie prosperujúceho sociálneho podniku si vyžaduje dlhší čas,“ uviedol Peter Zeman z Ústredia práce.
Rezort práce situáciu bližšie nekomentuje. Podnikatelia a opozícia sociálne podniky kritizujú, lebo môžu byť podľa nich štátom podporovanou konkurenciou súkromných firiem. Navyše sa cez ne sypú milióny do vrecka ľuďom blízkym vládnym stranám, časť sociálnych podnikov totiž založili ľudia blízki Smeru.