Koľko detí za rok zmizne na Slovensku?
Je to okolo dva a pol tisíca nezvestných ročne. Z toho osemsto detí z rodín a okolo tisíc až tisícpäťsto chovancov z ústavov. Nezvestností je z roka na rok viac.
Aké sú dôvody útekov?
V minulosti boli fenoménom vysvedčenia, keď deti mali strach ukázať známky rodičom. Teraz je to túžba po dobrodružstve a snaha odpojiť sa od rodičov. Deti si povedia: mňa nikto nebude biť, nikto mi nebude rozkazovať, budem si robiť, čo chcem. To sú dnes najčastejšie dôvody, prečo deti utekajú z domova.
Utekajú viac deti s horším prospechom?
Z celoslovenského pohľadu je to úplne jedno. Prospech nehrá v tomto prípade nijakú rolu. Ani sociálne zabezpečenie. Často utekajú aj deti, ktoré majú všetko.
Koľko detí sa podarí nájsť?
Môže sa zdať, že 80 až 90 percent je vysoká úspešnosť. Ale pokiaľ to nie je sto percent, nemôžeme byť spokojní.
Ako berú stratu dieťaťa rodičia?
Mám na niektorých z nich ťažké srdce. Lebo nemajú záujem. Skutočne som sa stretol s prípadmi, keď rodiča vôbec nezaujímalo, kde jeho dieťa je. Iba čakal, kedy mu ho polícia dovedie domov. Rodič musí byť hnacím motorom. On musí v prvom rade oznámiť, že dieťa neprišlo domov. Radšej skôr, ako neskoro. Vyše 90 percent detí sa nájde do týždňa. Horšie sú prípady, keď sa dieťa nenájde ani po mesiacoch či rokoch.
Sú aj také prípady, keď sa nájde roky nezvestné dieťa?
Áno. Sú to prípady, keď chce dieťa rodičov napríklad za niečo vytrestať. Poznám prípad, keď sa dievča vrátilo po štyroch rokoch z Talianska aj s malým synom ukázať domov mamke. Dôvodom jej úteku bol fakt, že mama ju nútila robiť okolo domu a záhrady.