„Nik z politikov ma odvtedy už nekontaktoval. Mal som však rokovania s Hornonitrianskymi baňami, no ich ponuka sa mi nezdala,“ vysvetľuje 70-ročný dôchodca. Za pôdu, ktorú stratil vo verejnom záujme pre prekládku rieky Nitra, mu bane ponúkli náhradné pozemky pri Novákoch, Laskári či Koši. „Tie sa však so zabratou pôdou nedajú kvalitou porovnať,“ sťažuje sa Ťažiar.
Dôchodca, ktorý pri slávnostnom začiatku prekládky rieky držal pred prezidentom a premiérom v rukách transparent s nápisom „Okrádanie ako za totality“, sa od marcového protestu obrátil aj na ochrancov ľudských práv. Uspokojivej odpovede sa mu nedostalo. Ťažiar sa na postup baní sťažoval už aj pred protestom, z ministerstva hospodárstva mu vtedy prišiel list, v ktorom citovali paragraf zákona o vyvlastnení vo verejnom záujme.
Ťažiarovo trápenie sa začalo vlani. „Dozvedel som sa, že vykupujú pôdu na mieste, kde som vlastníkom aj ja,“ vysvetľuje sklamaný dôchodca. Išlo o sedem parciel, z každej mu patrila tretina, zdedil ich v roku 1975. „Za socializmu mi ich zabrali. Presne tak ako teraz. Nepýtali sa ma,“ dodáva.
Okrem pozemkov mu bane odstavili aj prístupovú cestu k pozemku. Za svoju pôdu požadoval aspoň 12 eur za štvorcový meter, zároveň chcel odškodné za zahatanú cestu. Na vyrovnaní sa však s predstaviteľmi Hornonitrianskych baní napriek viacerým rokovaniam nedohodol.
Ťažiar robil v bani zhruba tri desaťročia. „Keby to robili pre baníkov, tak im to aj darujem. Ale ktorý podnikateľ robí pre ľudí? Majú tam baníkov z Rumunska a Poľska,“ poznamenáva. Úrad vlády včera na otázku, ako konkrétne pomohol premiér vyriešiť Ťažiarov problém, neodpovedal.