Boli ôsmi na štyroch lietadlách. Z toho štyria piloti: Ján Lazar, Jozef Káňa, Jozef Hrala a on – Gablech. Útek z piešťanského letiska sa však podaril aj vďaka tomu, že s nimi odišiel hlavný mechanik celej letky Ľudovít Ivanič.
„Od 15. marca, keď vznikol slovákštát a rozpadla sa republika, som na nič iné nemyslel, " priznáva Gablech. "Musel som však opatrne zisťovať nálady v mužstve, kto ako zmýšľa a vybrať najspoľahlivejších.“ Koncom mája už vedel, že skupina dôstojníkov obnovuje v Poľsku Československú armádu.
Všetko sa odohralo 7. júna 1939. Služba sa končila o 10. hodine a mechanici mali vtedy povinnosť vypustiť benzín, urobili však presný opak: do troch lietadiel Š-328 a jednej Ab-101 dotankovali benzín. Krátko pred poludním sa tieto štyri stroje odlepili od štartovacej plochy v Piešťanoch.
Gablech štartoval ako posledný, bol najstarší z utečencov a cítil sa za všetkých zodpovedný. Nemci síce po nich strieľali, ale neúspešne. Po troch hodinách letu pristáli tri lietadlá v Debline, asi 100 kilometrov južne od Varšavy, len Hrala s Ab-101 v Krakove.
O tri mesiace neskôr ich nasadili do vzdušných bojov s nemeckými stíhačkami. Hitler medzitým rozpútal druhú svetovú vojnu. „Ani vo sne nám nenapadlo, že naši druhovia stíhači z piešťanskej letky budú sprevádzať v tomto ťažení nemecké bombardéry,“ povzdychne si veterán.
Poľsko utrpelo porážku, Gablech si pri jednom núdzovom pristátí poranil chrbticu a už nikdy nemal čas si ju poriadne vyliečiť. Utečenci sa potom vydali ďalej, už na poľských lietadlách, ale pri medzipristátí na poľsko-rumunských hraniciach padli do rúk agentov NKVD.
Nasledovalo zajatie, výsluchy a väzenie v sovietskom gulagu za polárnym kruhom. „Urobil som chybu, keď som po pravde uviedol slovenskú národnosť – nemohol som vedieť, že Slovenský štát medzitým vyhlásil Sovietskemu zväzu vojnu,“ hovorí Gablech.
Odsúdili ho na päť rokov. Pracoval pri stavbe zápolárnej železnice a prežil nepredstaviteľné útrapy. Na dva týždenne oslepol, asi to spôsobila avitaminóza. Zachránil ho Poliak, ktorý mu ukradol niekoľko lyžíc rybieho oleja.
Ako sa dostal z gulagu na Britské ostrovy? O zajatých československých letcoch sa dozvedela exilová vláda v Londýne. Nasledovala dohoda s Moskvou, že ich uvoľní pre potreby kráľovského letectva, ktoré vtedy pociťovalo veľký nedostatok pilotov.
Keď vystupoval z lode na brehy Albionu vážil iba 45 kilogramov. Lekárska kontrola odhalila vážne zdravotné problémy. Po preliečení mohol nastúpiť už len k letiskovej kontrole britského vojenského letectva.
A čo bolo s ďalšími slovenskými utečencami po ich príchode do Veľkej Británie? Doma ich všetkých odsúdili na 20 rokov ťažkého žalára. Siedmi slúžili v RAF. Väčšinou lietali v zostave 311. bombardovacej perute. Jeden z nich, strelec Karol Valach, zahynul v leteckom boji nad Holandskom.
Gablech sa vrátil domov živý. V rodnom Hrachovišti pri Novom Meste nad Váhom mu rozprávali, že farár celú rodinu zatratil, lebo Imrich bojoval v západnom vojsku.
Začas velil na letisku v Havlíčkovom Brode, no po prevrate vo februári 1948 ho zbavili velenia a prepustili do zálohy ako politicky nespoľahlivého. Zostal žiť v Čechách, ale aj v pokročilom veku ho ťahá na Slovensko, kde má plno príbuzných, aj keď sú to už väčšinou prasynovci a pranetere.
Pred štyrmi rokmi mu vyšli knižne spomienky, krstili ich na britskom veľvyslanectve. Keď sa ho pýtajú, či neľutuje svoj skutok spred 70 rokov, odpovedá bez váhanie. „Urobil by som to znovu.“