„Vláda musí čeliť negatívnemu trendu,“ povedal politológ László Öllös z nitrianskej Univerzity Konštantína Filozofa. „Smer vyhral v týchto voľbách. Teoreticky by strana mohla byť rada. Lenže, keď sa pozrieme na trendy od druhej polovice minulého roka, tak vidíme, že tento výsledok ďaleko zaostáva za popularitou strany, ktorú ukazovali prieskumy ešte koncom minulého roka a začiatkom tohto roka,“ dodal. Popularita Smeru sa totiž v anketách pohybovala nad 40 percentami. V europarlamente si však Smer polepšil z troch poslancov na piatich.
Prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov pre portál Sme.sk poznamenal, že z hľadiska vytvárania síl v europarlamente voľby na Slovensku vyhrala Európska ľudová strana. K nej na Slovensku patria všetky tri parlamentné opozičné strany SDKÚ, KDH a SMK. Spolu budú mať šesť poslancov, doteraz ich mali osem. Po jednom poslancovi stratili KDH a SDKÚ. Eurosocialistov reprezentuje na Slovensku len Smer, takže budú mať o jeden mandát menej ako ľudovci.
HZDS môže podľa politológov zisk jedného mandátu tešiť vzhľadom na to, že v prieskumoch sa na jar prepadla pod hranicu zvoliteľnosti. „Ukázalo sa, že predsa len ten prepad v preferenciách, ktorý niektoré prieskumy ukázali, nebude taký dramatický,“ poznamenal Pavel Haulík z agentúry MVK. Podobne si preferencie zlepšilo aj KDH.
Vládna SNS zase získala svojho prvého europoslanca a jej relatívne nízky výsledok podľa Haulíka nie je zlý, keďže sa strana k európskym témam stavala vlažnejšie. Svojimi výpadmi SNS podľa Öllösa však mohla zmobilizovať voličov SMK, ktorá čelí vnútrostraníckemu rozkolu.
Za prekvapenie viacerí odborníci označili zisk novej strany Sloboda a solidarita (SaS), ktorej chýbalo len niekoľko desatín percentného bodu na vstup do europarlamentu. Šancu tak môžu v budúcich parlamentných voľbách dostať aj ďalšie neparlamentné strany. „Ten vyprázdnený priestor, ktorý vzniká tým, že niektorí voliči opúšťajú vládnu koalíciu a ďalší nie sú spokojní ani s opozíciou, sa rozširuje,“ podotkol Öllös. Zároveň podľa Haulíka dala SaS signál svojim voličom, že aj keď volili malú stranu, ich hlas v budúcnosti nemusí prepadnúť.
Podľa politológov sa zo ziskov strán v eurovoľbách nedá úplne odvodzovať možný vývoj v parlamentných voľbách, pretože sa na nich zúčastnilo málo ľudí. „Pravdepodobne budeme na chvoste Európy, čo signalizuje, že hodnoty Európskej únie nie sú na Slovensku zakorenené,“ zhodnotil Öllös. „Účasť je pozitívna vzhľadom na to, že nedošlo k poklesu oproti tým predchádzajúcim eurovoľbám, hoci je mizerná,“ konštatoval zas Haulík.
Voličov podľa Mesežnikova odradili aj vnútropolitické škandály posledných dní. Öllös zase tvrdil, že Slováci málo vedia o význame Európskej únie a členstva v nej a debata o únii na Slovensku sa obmedzuje na čerpanie európskych fondov a občasné názorové strety europoslancov.
Za nízku účasť môžu politici, nevedeli zaujať, myslí si analytik
Nízku účasť ľudí na voľbách do Európskeho parlamentu, ktorá je podľa neoficiálnych výsledkov okolo 19 percent, hodnotí analytik portálu Euractiv.sk Ivan Štefunko „ako kombináciu neschopnosti politických špičiek zaujať aj ich európskymi názormi“.
Ako skonštatoval v diskusnej relácii Slovenskej televízie (STV) O 5 minút 12, slovenskí politici za posledných päť rokov takmer nebrali Európsku úniu ako tému do svojho slovníka. Rovnako nemá pocit, že by pred eurovoľbami voličov výrazne burcovali. Pripomenul, že napríklad hlava štátu Ivan Gašparovič oveľa viac burcoval pred prezidentskými voľbami, aby ľudia išli voliť jeho.
„Myslím si, že naša účasť bude jednou z najnižších v Európskej únii,“ predpokladá Štefunko. Podľa neho sa to dá vysvetliť aj tým, že sme nová krajina únie. „Myslím si však, že Slovensko má čo povedať v Európskej únii, kde aj naši poslanci by mali mať väčšiu legitimitu, aby mohli nejaké veci presadzovať,“ podotkol. Podľa neho je teda nízka účasť na voľbách škodou pre Slovensko, a nie pre úniu.
Riaditeľ informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Hajšel si myslí, že apatia a nezáujem o veci verejné súvisí aj s vnútornou politikou. Ako však pripomenul, podľa neoficiálnych informácií sa na rozdiel od Slovenska vo väčšine členských štátov nepodarilo zvrátiť tendenciu klesajúceho záujmu o voľby do Európskeho parlamentu. Ak sa totiž potvrdia neoficiálne výsledky, u nás prišlo aj napriek celkovej nízkej účasti k urnám zhruba o dve percentá voličov viac ako pred piatimi rokmi. „Vzhľadom na očakávania je tento výsledok o niečo lepší ako sa čakalo,“ dodal.