Vedci podľa Baláža upozorňujú na obrovský kontrast tohto prírodného územia voči Nízkym Tatrám, kde sa intenzívne ťažilo kalamitné drevo a používali postreky pesticídmi. Počas sčítania vtákov v Národnej prírodnej rezervácii Tichá dolina v závere mája 2009 som v nevyťaženom polome zaevidoval až 49 druhov vtákov pri veľmi peknej hniezdnej hustote 500–600 párov na jeden kilometer štvorcový, uvádza ekológ a ornitológ Ján Topercer.
Kontrast stavu ekosystémov v Tichej doline vo Vysokých Tatrách, ktoré po veternej kalamite zostali nedotknuté, a ťažbou a postrekmi devastovaných ekosystémov vo východných Nízkych Tatrách, je podľa Topercera šokujúci. Ohrozenie Nízkych Tatier nemožno podľa neho zužovať len na chémiu. Topercer zdôrazňuje ničivé mechanické a biologické dopady ťažby polomov a odumierajúcich či odumretých stojacich stromov na vtáky, ostatné živočíchy, rastliny, pôdu či klímu.
Výsledky výskumov podľa Baláža poukazujú na neuveriteľnú regeneračnú silu prírody, ktorá prekročila všetky očakávania. Les sa dokázal obnoviť sám a zadarmo. Nespracované lokality podľa neho prispeli aj k ochrane biologickej rozmanitosti lesa. Spracované a chemicky ošetrené plochy sú podľa ochranárov biologicky chudobné. Ich umelá obnova si vyžiada mnohomiliónové náklady a bude trvať najmenej 15 rokov.
Štátne lesy Tatranského národného parku sa k záverom výskumu nebudú vyjadrovať. „Štátne lesy TANAP-u ako správca podstatnej časti územia Národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina a Národnej prírodnej rezervácie Kôprová dolina nemajú informácie o tom, že by Ján Topercer požiadal v zmysle príslušnej legislatívy o povolenie vykonať seriózny výskum v týchto lokalitách. Preto sa nebudú vyjadrovať k záverom výskumu,“ uvádza sa v stanovisku ŠL TANAP-u.