Do rodinného domu neďaleko Devína sa nasťahovali v roku 2002. Ich sused, európsky veľtok, sa väčšinou drží svojho koryta. Zhruba raz za dva roky však príde na niekoľkodennú bujarú návštevu. Rozťahuje sa na záhrade, niekedy aj v garáži. Keď odíde, ostane po ňom u Liptákovcov vždy kopec blata. „Upratať po ňom, to je tak na týždeň roboty. Pravda, pomôcť musí prísť celá rodina,“ hovorí pani Liptáková.
Keď rieka stúpne natoľko, že oblizuje steny domu, Liptákovci jej nebránia a vpustia ju do garáže. „Inak by hrozilo, že sa naruší statika domu,“ vysvetľuje pán Lipták a s úľavou dodáva, že Dunaj nie je dravá rieka. „Príde, pár dní sa zdrží a opäť odíde. Okrem neporiadku veľké škody nenarobí. A dom sme stavali tak, aby občasné zaplavovanie zvládol,“ hovorí a z jeho hlasu je cítiť, že rieke nič nezazlieva.
Tón hlasu však zmení, keď sa reč zvrtne k tomu, ako sa na prichádzajúcu veľkú vodu pripravujú. „Tento rok sme mali prvé správy v utorok. Jedna pani suseda, ktorá často sleduje rakúske správy, nám oznámila, že prichádza veľká vlna. Chvalabohu za informácie z Rakúska. Keby sme sa mali spoliehať na slovenské zdroje, dopadli by sme zle,“ sťažuje sa Lipták.
„Kým na rakúskych internetových stránkach informácie o stave hladiny aktualizujú aj každých pätnásť minút, naši vodohospodári majú na webe aj niekoľko hodín staré informácie,“ dodáva. Pre ľudí, ktorí žijú pri Dunaji, sú pritom tieto informácie životne dôležité. „Jedna suseda má okolo osemdesiat rokov, s vecami jej chodí pomôcť syn. Bez dobrých predpovedí však nevie, koľko vecí treba ratovať,“ vysvetľuje Lipták.
Ľudia spod Devína si tak zväčša pomáhajú sami. „Z mestskej časti Devín nám len do schránky vhodili lístok, v ktorom písali, že sa blíži veľká voda. Aktívnejšia bola suseda, ktorá na bicykli obehala všetky domy,“ povedala Liptáková. „Je smutné, že v ére internetu kolujú informácie len takýmto spôsobom. Niekedy si želám, aby nás radšej pripojili k Rakúsku,“ prehodí žartom Lipták.
S Dunajom sa Liptákovci naučili žiť, obávajú sa len toho, aby raz neprišla ešte väčšia vlna. „V posledných rokoch tá storočná voda prichádza nejako často. Predtým, ako sme si tu postavili dom, na tomto mieste bývali moji starí rodičia, takže som tu zažil tých záplav požehnane. Väčšia voda ako tento rok tu však bola len raz. V roku 2002,“ uzatvára Lipták.