Prekvapilo vás niečo v štatistike za rok 2008?
Šokujúce zistenia neboli žiadne, zostali zachované trendy z minulých rokov. Ale milé bolo, že sa mierne zvýšila pôrodnosť. Narodilo sa o 2 900 detí viac ako v roku 2007.
Ako sa to dá vysvetliť?
Tým, že stúpa počet detí narodených matkám vo vyššom veku, predpokladáme, že dochádza k realizácii odloženého materstva. Vyzerá to tak, že hodnota dieťaťa v rodine nebola vytlačená, len posunutá.
Čo znamená konštatovanie, že plodnosť, teda počet detí pripadajúci na jednu ženu, je kritická?
Svetoví demografi to rozdelili tak, že 2,1 dieťaťa na jednu ženu je záchovná hodnota. Teda, že toľko musí byť, aby sa populácia prirodzene reprodukovala. Keď je plodnosť len 1,5, populácia určite bude mať problémy dostať sa na záchovnú hodnotu. A najhoršie je 1,3. Takej populácii skutočne hrozí vymieranie. My sme sa tento rok dostali nad 1,3. Ale je to stále kritické.
Aby sa to zlepšilo, podľa hrubých odhadov by sa muselo rodiť 80-tisíc detí ročne.
To je veľmi hrubý odhad. Výpočet je komplikovanejší. Ale bude to okolo tohto čísla. Otázne však je, kedy by sme sa k tým 80-tisícom dostali. A s ktorými vekovými kategóriami žien. Lebo silné populačné ročníky sa už dostávajú nad tridsaťročnú hranicu.
Štatistiky ukazujú, že sa pomaly zastavuje pokles potratovosti. Oproti roku 2007 ich medziročne ubudlo len tridsať. Čím to je?
Sledovali sme to pred pár rokmi aj v Európskej únii. Všade bolo vidno pokles, ktorý sa neskôr spomalil. Zrejme vždy bude časť populácie takto riešiť reguláciu svojej pôrodnosti.
Dá sa povedať, že Slovensko v tom už dosiahlo svoju hranicu?
Je to možné.
Zo štatistík tiež vyplýva, že stúpol počet samovoľných potratov. Súvisí to so zdravotným stavom žien?
Bolo ich vyše päťtisíc za minulý rok. Predpokladáme, že väčšina z toho boli asi chcené deti. Môže to byť spôsobené posunom pôrodnosti do vyššieho veku. Ale to by sa asi skôr vedeli vyjadriť lekári.
Máte porovnanie štatistík so zahraničím? V čom je Slovensko lepšie a v čom horšie ako iné štáty?
Vo všeobecnosti sme stred Európskej únie. Výraznejšie zaostávame v strednej dĺžke života. Aj plodnosť je u nás nízka – ako vo väčšine postkomunistických krajín.
Vlani stúpol počet rozvodov. Z dôvodov pribudlo nevery, rozdielnosti pováh a ostatných príčin. Čo sú to ostatné príčiny?
Keď manželia vlastne ani nevedia identifikovať, prečo sa chcú rozviesť.
V roku 2008 zriedkavejšie došlo k stiahnutiu žiadosti o rozvod. Keď dve tretiny návrhov podávajú ženy, dá sa to chápať tak, že sú odvážnejšie?
Nie. Súvisí to skôr so súdnou praxou. Zrejme v minulosti boli snahy manželov zmieriť sa a následne dochádzalo k stiahnutiu žiadosti. Bývalo to relatívne vysoké percento. Vlani sa rozvodom skončilo 95 percent podaných návrhov, čo nás naozaj prekvapilo. Dlho totiž demografi považovali za konštantu, že 70 percent návrhov na rozvod sa aj skončí rozvodom a až tridsať percent inak.
O dva roky bude opäť sčítanie obyvateľov. Pri poslednom sčítaní sa našli ľudia, čo pri kolónke národnosť uviedli Eskimák alebo niečo podobné. Dá sa zabezpečiť, aby si už ľudia nevymýšľali a neskresľovali tým výsledky?
Zabezpečiť sa to nedá. Ale štatistika je veda o hromadných javoch. To, čo hovoríte, sú extrémy, ktoré nijako neovplyvnia výsledky ani na malých územiach. Naozaj sa pár takých ľudí nájde, ale ak ide o úplný nezmysel, uvedieme to ako „nezistené“. Čiže Eskimákov tu určite mať nebudeme.
Ako sa pozeráte na budúcnosť Slovenska – aj v súvislosti s nízkou pôrodnosťou. Pomôžu nám prisťahovalci?
Je pravda, že sme v prognóze podhodnotili prisťahovalectvo. Imigračný prírastok je vyšší, ako sme očakávali. Ale rozhodne nie je postačujúci. Zachrániť nás môže len skutočne dobrá propopulačná politika, ktorej základom musí byť prorodinná politika.