Súkromné zjavenia na hore Zvir (Litmanová), na vrchu Boričky (Dechtice) a na kopci Živčáková (Korňa) sú už po mnohé roky predmetom skúmania osobitných cirkevných komisií. Litmanová je síce od vlaňajška oficiálnym pútnickým miestom, ustanovil ju zaň prešovský arcibiskup Ján Babjak, dekrét však zatiaľ nepotvrdzuje pravdivosť údajných zjavení.
Je to pomerne známa historka, ale vyplatí sa ju pripomenúť. „Mária, Matka naša, skry nás pod svoj plášť a to trikrát,“ modlili sa dve dievčatá z Litmanovej, 11-ročná Ivetka a 12-ročná Katka, keď 5. augusta 1990 začuli v lese na hore Zvir strašný hluk. Ušli pred ním do blízkeho senníka, kde sa im znenazdania zjavila Panna Mária a sadla si pred ne na lavičku.
Dievčatá medzitým dozreli v ženy, jedna z vizionárok sa vydala, druhá pracuje ako ošetrovateľka, obe v zahraničí. Nové posolstvá Panny Márie z hory Zvir už dávnejšie nepočuť, púte na horu Zvir sa však naďalej konajú a sú čoraz masovejšie. Ako si to vysvetliť?
Zjavuje sa každý deň o 20,40
Odpoveď vedca je kategoricky jednoznačná. „Mnoho ľudí drží u nás pri živote už iba iracionálno, ktoré zahŕňa aj náboženské vízie,“ myslí si astrofyzik Igor Kapišinský zo Slovenskej akadémie vied, ktorý vyštudoval kedysi aj teológiu. Všetky súkromné zjavenia považuje za degenerované formy ľudovej zbožnosti.
Trenčiansky psychiater Ladislav Kvasnička, ktorý vyznáva kresťanské princípy v psychiatrii, upozorňuje v tejto súvislosti na podobnosť halucinácií so zjaveniami. Halucinácie sú však plodom psychickej poruchy. Preto nabáda, aby aj pri zisťovaní pravosti či nepravosti zjavení cirkev najskôr žiadala od vizionárov psychiatrické a psychologické vyšetrenie skutočnými odborníkmi.
Po takomto vyšetrení priam volá dechtický prípad, kde sa Panna Mária zjavuje údajne deň čo deň pomaly už pätnásť rokov siedmim mladým vizionárom. „Cez týždeň sa zjavuje o 19,40 h (v letných mesiacoch o 20,40 h, v sobotu a nedeľu je zjavenie počas sv. ruženca na hore Boričky,“ uvádzajú na internete.
Diecéznu komisiu pre skúmanie dechtických zjavení zriadili na Arcibiskupskom úrade v Trnave ešte pred jedenástimi rokmi, ale tiež zatiaľ k ničomu nedospela.
Raz tam vraj budú druhé Lurdy
Nad Korňou neďaleko Turzovky sa patrónka Slovenska mala zjaviť miestnemu horárovi Matúšovi Lašutovi ešte v roku 1958, a to šesť ráz v mesačných intervaloch. Pritom prvý raz mal okrem Panny Márie vidieť aj otvorené nebo, čo sa považuje za obzvlášť významné.
„Turzovka – to je pravé zjavenie, to budú raz slovenské Lurdy,“ zvolal údajne páter Pio, ktorého v roku 2002 svätorečil Ján Pavol II. Pátrove slová sa dávno skvejú na turistickom prospekte, cirkevné uznanie zjavení na Živčákovej hore však nepriblížili.
„Ľudia majú miesta rôznych zjavení veľmi radi a my s tým máme potom dosť veľké trápenia,“ priznal svojho času banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž. Katolícka cirkev totiž oficiálne uznala iba zjavenia v Lurdoch a Fatime, ale aj v týchto dvoch prípadoch neukladá veriacim povinnosť veriť.
V posledných rokoch teológia reviduje názory na zjavenia a čoraz viac sa prikláňa k názorom, že ide o predstavy obrazotvornosti, o vízie obrazné, a nie telesné.
To má rokovať s Pannou Máriou?
Zlé jazyky však hovoria, že cirkev sa správa alibisticky: Nemusí vyhlasovať zjavenia za „pravé“ či „nepravé“ a zároveň sa môže tešiť z mnohotisícových svätých omší pod otvoreným nebom.
Zato miestnej samospráve pribudli nesmierne starosti, lebo tieto miesta nemajú takmer nijakú pútnickú infraštruktúru. Napríklad Litmanová pri Starej Ľubovni má iba 40 miest na prenocovanie. Kysuckej Korni chýba navyše riadna cesta a chodník na Živčákovú k „zázračnému“ prameňu.
„Každú sobotu je tu minimálne dvesto cudzích áut a počas väčších cirkevných sviatkov nám kolabuje doprava,“ ťažká si starosta obce Jozef Kontrik.
Podobná situácia je aj v Dechticiach pri Trnave, v dedinke s 1 700 obyvateľmi, ktorých počet sa počas púte aj zdvojnásobí. Autobusy nemajú kde parkovať, ľudia si zrazu prekážajú.
Dechtice však nie sú cirkvou uznané pútnické miesto, a tak obecný úrad nemá partnera. Pútnici tvrdia, že ich organizuje Panna Mária. „To mám vari s ňou vyjednávať?“ pýta sa v duchu starosta Karol Zachar zakaždým, keď má na krku stovky cudzích ľudí i všetok odpad, ktorý po sebe zanechajú.