Na svet prišla 2. júna 1609 v Šuranoch. Zvesti o tom, že sa tamojšiemu kapitánovi hradu narodila dcérka, ktorá rastie do krásy, sa šírili všade, kde sa rodina Bosniakovcov usídlila. Ako sedemnásťročná sa vydala za baróna Michala Serényiho, ktorý si ju odviedol na hrad Světlo na Moravu.
Osud si ju však krutým spôsobom povolal späť na Slovensko. Barón totiž len pár týždňov po svadbe náhle ochorel a zomrel. O tri roky neskôr sa Žofia vydala druhý raz, keď si vzala Františka Wesselényiho. Usídlili sa v Tepličke nad Váhom a zrodila sa legenda, ktorú tamojší obyvatelia uctievajú dodnes.
Žofia mala dobré srdce a nedokázala odmietnuť nijakú utrápenú dušu. Pomáhala celému okoliu, pre chudobných a trpiacich založila útulok. Ľuďom rozdávala malý chlieb, ktorý sa dodnes na jej počesť nazýva bosniakom. Nečudo, že ju pospolitý ľud uctieval takmer ako sväticu.
Potom však prišlo povstanie Juraja Rákocziho a Žofia s rodinou sa musela presťahovať na hrad Strečno. Žila tu však v odlúčení od svojho manžela, premáhal ju žiaľ, legendy hovoria, že často chodila bosá na prechádzky aj v najtuhších mrazoch. Napokon ju to stálo život.
Jej smrťou v roku 1644 sa však príbeh zďaleka nekončí. O takmer polstoročie neskôr totiž našli jej telo celé a neporušené, napriek tomu, že nebolo zabalzamované ani mumifikované. V roku 1729 jej pozostatky vrátili do Tepličky, v rakve so skleneným vekom odpočívala v tepličianskom kostole.
Pre miestnych bola sväticou, napriek tomu, že je ešte len adeptkou na blahorečenie. Ostatné Slovensko však na dobrotivú ženu postupne zabúdalo. Zmeniť to mali tohtoročné oslavy 400. výročia od jej narodenia. Tie však zostali len v tieni udalosti z prvého apríla.
Najskôr to vyzeralo ako zlý vtip. Na deň šialencov sa v médiách objavila správa, že neznámy muž podpálil múmiu Žofie Bosniakovej. Žiaľ, bola to pravda. Psychicky narušený muž skutočne spálil rakvu a zničil jej telesné pozostatky.
Podobizeň Žofie Bosniakovej si však môžu ľudia uchovať v pamäti napríklad vďaka známke, ktorú Slovenská pošta vyrazila pri príležitosti okrúhleho výročia jej narodenia. Na známke je Žofia v odeve jej doby a hrad Strečno.