Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda na tlačovej besede označil za neskutočne alarmujúce čerpanie eurofondov na úrovni necelého percenta, hoci z nového obdobia ubehla už viac ako tretina času. „Kríza uťahuje ľuďom opasky, ale Robert Fico nekonaním v oblasti eurofondov uťahuje ľuďom tieto opasky ešte viac. Povedal by som, že minimálne o dve dierky,“ dodal Dzurinda.
„Toto je skutočný problém, naliehavý problém, kde angažovanosť predsedu vlády by mohla priniesť zásadný obrat. Keby sme razantnejšie začali čerpať eurofondy, malo by to priaznivý dopad na všetky akútne problémy,“ uviedol Dzurinda. Prospelo by to podľa neho k vytváraniu pracovných miest, k zmierneniu regionálnych rozdielov, pričom by sa štát nezadlžoval a peniaze by zostali na iné investície. Vláda by tak mohla pristúpiť k zníženiu odvodového zaťaženia, teda nákladov na prácu, čo by podporilo udržanie pracovných miest a vytváranie nových.
Dzurinda zároveň kritizoval premiéra za to, že navštevuje veľké stavby financované z verejných prostriedkov a nezaoberá sa vážnejšími problémami v ekonomike. SDKÚ sa nepozdáva ani to, že vláda investuje do rozvoja najmä prosperujúcich regiónov a Bratislavy a najzaostalejšie regióny na východe krajiny zanedbáva. „Ani na jednej z týchto stavieb premiér nerieši žiadny problém. Načo tam teda chodí, aký je účel týchto návštev? Som presvedčený, že to robí iba z marketingových dôvodov, aby predstieral, že pracuje, rieši problémy,“ tvrdí Dzurinda.
Podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš dodal, že premiér by mal namiesto „spanilých jázd po predražených štátnych stavbách, na ktorých sa nabaľujú mecenáši Smeru, riešiť skutočné problémy.“ Opozičná strana považuje za takýto problém aj katastrofálnu úroveň čerpania eurofondov a Slovensko je naďalej na ceste k najhoršiemu výsledku spomedzi nových členských štátov Európskej únie. Mikloš pripomenul, že pred viac ako štvrťrokom už vyzývali premiéra, aby označil čerpanie eurofondov za vládnu prioritu a urobil mimoriadne opatrenia na zvrátenie tohto stavu. Čerpanie eurofondov je podľa neho nadpriemerne vyššie iba v oblasti technickej pomoci, tá je však zameraná na platy pre úradníkov, zaoberajúcich sa prípravou čerpania eurofondov.
Z vyše 11 miliárd eur, ktoré môže Slovensko čerpať z eurofondov v rámci nového programového obdobia, sa zatiaľ vyčerpalo iba necelé percento. Podľa údajov Ministerstva financií SR sa totiž ku koncu júla zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu z druhého programového obdobia rokov 2007 až 2013 schválilo 126 súhrnných žiadostí o platbu v celkovej hodnote 105,9 mil. eur. Z celkového záväzku na úrovni 11,361 miliárd eur to znamená čerpanie 0,93 percenta, čo znamená, že oproti júnu sa čerpanie zvýšilo o 0,25 percentuálneho bodu.
Zo záväzku samotného roku 2007 zníženého o zálohové platby sa však podľa rezortu financií vyčerpalo 24,79 percenta. Obdobie oprávnenosti výdavkov štrukturálnych fondov pre programové obdobie 2004 až 2006 sa skončilo už ku koncu júna. Súhrnné žiadosti o platbu však môže platobná jednotka na platobný orgán predkladať až do októbra tohto roku. V rámci prvého programového obdobia pritom Slovensko čerpalo ku koncu júla za všetky programové dokumenty prostriedky vo výške 1,2 mld. eur. V porovnaní s celkovým záväzkom 1,169 mld. eur to predstavuje úroveň čerpania 102,67 percenta.