„Súčasťou výstavy je česká vlajka, ktorá bola spolu s prvými ľuďmi dovezená na povrch Mesiaca a späť,“ informuje spravodajský server Novinky.cz. Všetko je však „trocha“ inak. V oných časoch to bola vlajka československá. A na lunu sa dostala nie v júli 1969, ale v decembri 1972. Vo svojej kozmickej batožine ju mal astronaut Eugen Andrew Cernan, veliteľ lode Apollo 17 a zatiaľ posledný muž na Mesiaci.
Prečo si americký astronaut bral so sebou na Mesiac československú vlajku? „Jednoducho preto, že moji predkovia pochádzali z Kysúc a z Táborska, mam teda česko-slovenské korene,“ vysvetľoval neskôr Cernan.
On sám sa už narodil v Chicagu, kde je dodnes veľká česká a slovenská kolónia. Jeho starý otec Štefan Čerňan s manželkou Annou sa vysťahovali z Vysokej nad Kysucou do Spojených štátov v roku 1903. O rok neskôr sa im narodil syn Ondrej (Andrew). Keď dospel, vzal si za manželku dievča českého pôvodu. Jej matka pochádzala z Bernartíc pri Tábore. V roku 1934 sa im narodil syn Eugen.
Starí rodičia „po meči“ žili na farme vo Wisconsine a do smrti vraj hovorili výhradne po slovensky. Budúci astronaut od nich pochytil v detstve niekoľko slovenských slov, ale ako sám neskôr zistil, išlo zväčša o veľmi írečité výrazy z maštale, a tak ich radšej na verejnosti nikdy nepoužíval.
Eugenovi rodičia už nenaučili svoje deti po slovensky alebo česky. „Rečou predkov sa rozprávali iba vtedy, keď nechceli, aby my deti sme im rozumeli,“ dodáva so smiechom astronaut.
V Kremli bol vítaný
Čo urobil Cernan s československou vlajkou na Mesiaci? Vraj to isté, čo s americkou. Vybral ju z balíčka a rozprestrel na mesačnom povrchu. Pred odchodom z luny vlajku opäť zabalil a vrátil sa s ňou na Zem.
Tam ho však čakali ďalšie problémy, lebo si predsavzal, že vlajku doručí najvyšším predstaviteľom krajiny, ktorá bola kedysi vlasťou jeho prarodičov. Socialistické Československo však z nepochopiteľných dôvodov nemalo záujem o návštevu a dar človeka, ktorý nechal stopu na Mesiaci.
Dnes už ťažko zistiť, čo ich k tomu viedlo. Veď Cernana v tom čase prijímali v Kremli! Dva roky po úspešnej mesačnej misii bol totiž významným predstaviteľom NASA a pripravoval spoločný projekt Apollo – Sojuz. V roku 1974 sa v Moskve stretol so samotným Leonidom Brežnevom, vtedajším sovietskym vládcom.
„Brežnev podporil na týchto rokovaniach myšlienku spoločného sovietsko-amerického letu,“ pripomína Jurij Zajcev z Ústavu kozmických výskumov v Moskve. Už o necelý rok sa začali prvé štarty kozmických lodí v rámci programu ASTP/EPAS.
„Nemyslím si, že niekto z účastníkov tohto programu zmenil počas spoločného výcviku svoje politické názory, vždy sme zdôrazňovali to, čo nás spája a nie rozdeľuje,“ vyhlásil vtedy Cernan.
V prestrojení na Inchebe
V Bratislave sa Cernan zastavil prvýkrát cestou z Moskvy v októbri 1974. Aby získal vízum, uchýlil sa k malej ľsti a akreditoval sa na veľtrh Incheba, kde mali Američania expozíciu. Zároveň požiadal cez veľvyslanectvo USA v Československu o návštevu rodísk predkov a stretnutie s niekým, komu by odovzdal vlajku.
Ale ako v Bratislave, tak aj neskôr v Prahe umožnili astronautovi len stretnutie s vybranými zástupcami vedeckej obce. „Všetko to bolo akési utajené, krátko pred stretnutím nás vyzvali z oddelenia zvláštnych úloh v akadémii, aby sme sa zišli v zasadačke zváračského ústavu, že tam bude nejaká beseda. S kým – to sme zistili až na mieste,“ spomína Eduard Pittich z Astronomického ústavu SAV.
Okrem niekoľkých vedcov tam muselo byť aj dosť eštebákov. Cernan však rozprával len o svojich zážitkoch z kozmických letov a opakovane sa hlásil k slovenským koreňom.
Podobné stretnutie s astronómami sa neskôr konalo aj v Prahe. Jiří Grygar si pamätá, že im zakázali robiť si z Cernanovej prednášky poznámky. Americká ambasáda sa pokúšala vybaviť astronautovi prijatie u vtedajšieho prezidenta ČSSR Ludvíka Svobodu i u generálneho tajomníka KSČ Gustáva Husáka, ale márne.
Vlajku potom Cernan odovzdal riaditeľovi Astronomického ústavu ČSAV Lubošovi Perekovi. Ten ju dal umiestniť v kopule dvojmetrovevého ďalekohľadu na observatóriu v Ondřejove. O dva roky však Perek odišiel z funkcie. „Nový riaditeľ mi nariadil schovať vlajku, lebo vraj nemáme podobnú vec od Sovietov,“ spomína Grygar.
Z depozitov na svetlo sveta sa vlajka opäť dostala až po roku 1989. Cernan navštívil Slovensko druhýkrát až v roku 1994.