Gustáva Husáka v tejto súvislosti Gorbačov nespomenul. O tri mesiace neskôr navštívil Prahu i Bratislavu a tunajší disidenti očakávali, že sa bude rokovať aj o prehodnotení augustových udalosti roku 1968. Nestalo sa tak, otec perestrojky prišiel s kritikou Brežnevovej doktríny obmedzenej štátnej suverenity socialistických štátov až v júli 1988 na pôde Európskeho parlamentu.
V decembri 1987 sa v Československu odohralo určité rozdelenie moci, keď Husákovi ponechali iba funkciu hlavy štáty a najdôležitejší post v štátostrane obsadil Milouš Jakeš. Predpokladá sa, že v Kremli túto zmenu odsúhlasili odporcovia demokratizácie. Príslušný úsek aparátu strany tam vtedy riadili Jegor Ligačov a Stepan Červonenko. Ten bol v auguste 1968 sovietskym veľvyslancom v Prahe, kde organizoval únos Alexandra Dubčeka a „revolučnú robotnícko-roľnícku vládu“.
Dubček už vtedy vypisoval listy Gorbačovovi, ale odpovede nedostal. Pri prvom stretnutí Jakeša a Gorbačova v Moskve o možnom prehodnotení udalostí roku 1968 nepadla ani zmienka.
Veď Jakeš v kresle generálneho tajomníka mal ochraňovať najmä tých, ktorí sem pozvali vojská a rozbehli normalizáciu. Vydával sa za reformátora, ale sám Husák o ňom krátko pred smrťou v roku 1990 povedal, že „perestrojky a jej vplyvu na náš vývoj sa bál ako čert kríža“.
Výmena Jakeša za Ladislava Adamca alebo Lubomira Štrougala sa mohla dostať na program dňa v Kremli až koncom leta alebo začiatkom jesene 1989. Lenže to už bolo neskoro a na dvere klopala revolúcia.