Slovensko - maďarské vzťahy dosiahli historické dno

Návšteva maďarského prezidenta a všetko čo ju sprevádza svedčí o úrovni vzájomných vzťahov, ktoré dosiahli historické dno. Tvrdí to Rudolf Chmel, bývalý veľvyslanec v Budapešti.

22.08.2009 06:55
Rudolf Chmel Foto:
Rudolf Chmel
debata

Najvyšší ústavní predstavitelia tvrdia, že maďarský prezident si nemohol zvoliť na svoju návštevu Slovenska horší termín. Čo si o tom myslíte?
Termín si nezvolil prezident, ale komárňanské občianske združenia, ktoré akciu poriadajú. V hlasovaní, či pozvať na akciu aj prezidenta Ivana Gašparoviča dopadol výsledok 5 : 0 v neprospech jeho pozvania. Ten výsledok má svoju výpovedaciu hodnotu, možno reflektoval aj hru s takzvanou maďarskou kartou v posledných prezidentských voľbách. Ak by som organizátorov mohol na niečo upozorniť, tak by som im pripomenul, že vstúpili s toutu akciou na medzinárodné pole a podľa toho by sa mali aj správať.

Čo to konkrétne predpokladá?
Keď sa už rozhodli nepozvať prezidenta, určite existovala aj možnosť pozvať druhého ústavného činiteľa a neverím, že by Pavol Paška pozvanie neprijal. Isté je, že významný slovenský predstaviteľ na tejto akcii mal byť a jeho neprítomnosť svedčí nielen o úrovni vzájomných vzťahov, ale aj o diletantstve alebo – čo by bolo ešte horšie – o zámere usporiadateľov.

Predsa len, trvať na termíne podujatia i vysokej návštevy 21. augusta – nie je v tom i kus netaktnosti, ak už nie provokovania?
Tváriť sa, akoby hlavným problémom okupácie Československa pred 41 rokmi bola pre nás účasť maďarských jednotiek je účelové zavádzanie. Najmä, ak vieme o celkom reálnej proruskej orientácii časti našej politiky. Vyvolávanie antimaďarských nálad v súvislosti s augustom 1968 je však úplne zbytočná nadpráca. Naopak, túto vec by sme mali dôrazne pripomínať ruským politikom .

Prečo však Sólyom zvolil pre príchod na Slovensko formu súkromnej návštevy? A prečo návštevu nedohodol aj so slovenskou stranou a nevyužil ju na prerokovanie otázok spoločného záujmu?
Prezidentský štatút je veľmi citlivý, ale viem si predstaviť aj na základe mojich osobných skúsenosti, že keby dostal podobné pozvanie Arpád Gonz, dal by sám organizátorom podujatia podmienku, aby sa táto príležitosť využila na pozitívne podporu slovensko – maďarských vzťahov. Možno to vyplýva zo všeobecného naturelu prezidenta, lebo aj politik a štátnik je zjavne len človek. Keď však ide prezident ktorejkoľvek európskej krajiny na návštevu do inej krajiny, a to aj na základe pozvania občianskych združení, nie je súkromnou osobou. Aj on sám, aj tie združenia vedia, že jeho návšteva bude mať silný symbolický odkaz.

Aký to môže byť odkaz v tomto prípade?
V tejto chvíli ako keby mal naznačiť, že slovensko – maďarské vzťahy sú zlé (ale my nie sme na vine), že my, Maďari na Slovensku si vieme veci zorganizovať sami, že tento priestor – toto mesto patrí i nám a s nikým sa oň nebudeme deliť. Žiaľ, aj takéto konotácie môže mať takáto akcia, ak sa nedomyslia pri jej príprave možné dôsledky. A keďže akcelerátorov konfliktného riešenia na jednej i druhej strane Dunaja je dosť, možno konštatovať, že úroveň slovensko – maďarských vzťahov za posledných socialistických vlád a oboch prezidentov dosiahla historické dno.

Čo však s tým?
Váľanie viny jedného na druhého nie je riešením, iba prehlbovaním toho dna. Návšteva maďarského prezidenta, ktorú si najvyšší ústavní činitelia Slovenska neželajú k tomuto dnu tiež prispieva. Mám seriózne informácie, že cestu neodporúčalo za tohto stavu vzájomných vzťahov ani maďarské ministerstvo zahraničia.

Dnes ste aj predstaviteľom strany Most – Híd. Čím chce a môže ona prispieť k hľadaniu východísk zo súčasnej neutešenej situácie?
Keď sme zakladali túto stranu, nie náhodou sme si do jej erbu vpísali myšlienku slovensko – maďarskej spolupráce. Chceme iniciovať založenie veľkoryso poňatého Fondu slovensko – maďarského porozumenia, ktorý by mal na starosti, okrem iného aj prijímanie takých návrhov, ktoré by veľmi konkrétne a praktickými výsledkami vedeli obsiahnuť liečbu rôznych historických tráum, predsudkov, stereotypov. Naši občania si však naozaj nezaslúžia politikov, ktorí v nich neustále živia nacionalistické a xenofóbne vášne.

Rudolf Chmel (70) – literárny vedec, diplomat, publicista. Celý život sa venuje sa výskumu dejín slovensko – maďarských literárnych a kultúrnych vzťahov. V rokoch 1990 – 1990 bol veľvyslancom ČSFR v Maďarsku. Po návrate z diplomatických služieb viedol Nadáciu otvorenej spoločnosti, Kabinet slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, bol aj ministrom kultúry SR . V júni tohto roku spoluzakladal stranu Most – Híd a stal sa jej podpredsedom.

debata chyba