Český rodák v roku 1939 ako 24-ročný ilegálne odišiel z Protektorátu Čechy a Morava cez Poľsko do Francúzska. Najskôr pred nacistami bránil krajinu galského kohúta, neskôr v bitke o Britániu ostrovanov. V Kanade potom chvíľu školil mladých pilotov, medzi jeho žiakmi bol aj najznámejší slovenský vojenský pilot druhej svetovej vojny Otto Smik.
Neskôr sa Stehlík presunul na východný front. V Sovietskom zväze sa stal veliteľom prvého československého stíhacieho leteckého pluku, ktorý 17. septembra 1944 priletel na pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Jeho piloti strážili letecký priestor nad povstaleckým letiskom Tri Duby, chránili sovietsky vzdušný most. Na slovenskom území pôsobili celkovo 40 dní. Skúseným nemeckým pilotom boli viac než vyrovnaným súperom.
„V Povstaní zohral významnú úlohu, ale zaujal už aj v prvých rokoch vojny. Vtedy sa Stehlík vyznamenal neuveriteľným akrobatickým kúskom. Po zásahu prišiel o krídlo, no napriek tomu sa na zem dostal živý,“ rozpráva Stanislav. Po tomto fantastickom pristátí ho okamžite vyhľadal francúzsky výrobca lietadiel a povedal mu, že ak prežije vojnu, má u neho isté vedúce miesto. Osud však po vojne rozdal karty inak.
Vojnu skončil Stehlík ako letecké eso na poľskom území. Po vojne sa mohol pýšiť bilanciou – 10 istých a 3 pravdepodobné zostrely. V roku 1948 však prišiel komunistický prevrat, po ktorom sa mnohí letci ocitli v nemilosti moci. Výnimkou nebol ani on. Z letectva ho prepustili, rok strávil vo vyšetrovacej väzbe. Keď sa po rôznych pomocných prácach stal vodičom sanitky, bol to vlastne úspech.
Po dlhom čase, len štyri roky pred Pražskou jarou, však zavítala na Slovensko sovietska delegácia, ktorá sa začala pýtať na mená leteckých hrdinov z druhej svetovej vojny. „Vtedy začali letecké esá zháňať po celej republike, pozvali ich na recepciu na Hrad. Stehlík tam síce prišiel, no už po chvíli prítomným mocipánom vynadal za všetky útrapy, ktoré letci museli takmer dve desaťročia pretrpieť,“ dodáva Stanislav.
V roku 1964 ho riadne rehabilitovali a vrátili mu hodnosť, o päť rokov neskôr odišiel Stehlík do dôchodku. Príbeh leteckého hrdinu, ktorý navždy odišiel v roku 1991, je však len jedným z mnohých, ktoré možno pozbierať na výstave Povstalecké nebo.