Havajskou železnou ženou je astronómka zo Slovenska

13.09.2009 08:15
Jana Pittichová
Jana Pittichová rada trávi voľný čas pri vode. Venuje sa totiž triatlonu a plávaniu v mori. Autor:

Už desať rokov pracuje na Havajských ostrovoch slovenská astronómka Jana Pittichová (34). V tamojšom observatóriu s obrovskými teleskopmi sa zúčastňuje na projektoch NASA, lúšti záhady vesmírnych telies. Pittichová má však aj nevšednú záľubu – súťaží v triatlone (plávanie – cyklistika – beh) a v plávaní na otvorenom mori. Je jedinou "železnou ženou" medzi astronómkami.

Pred štyrmi rokmi ste na Havajských ostrovoch absolvovali majstrovstvá sveta v dlhom triatlone. Aké to je byť havajskou železnou ženou?

Stále je to neuveriteľný a úžasný pocit, ale venovať sa dlhému triatlonu si vyžaduje tvrdý tréning a veľkú sebadisciplínu. V posledných rokoch som preto skrátila triatlon a predĺžila plávanie. Každý rok absolvujem jeden polovičný a niekoľko krátkych triatlonov. V roku 2006 som sa kvalifi kovala a zúčastnila na prvých oficiálnych majstrovstvách svete v polovičnom triatlone na Floride.

Na Slovensku ste sa plávaniu venovali profesionálne, boli ste dokonca v štátnej reprezentácii. Ako to využívate na Havaji?

Pred štyrmi rokmi som po prvý raz vyskúšala 8–kilometrové plávanie na otvorenom mori a odvtedy je to moje predvianočné dobrodružstvo. Fascinuje ma, že pritom nikdy neviem, čo mi more ponúkne. Niekedy je hladké a pokojné, inokedy rozbúrené s trojmetrovými vlnami a cítim sa v ňom ako v automatickej práčke. Je to výzva, ktorej sa rada postavím.

Nelákalo vás preplávať 16–kilometrový prieliv medzi Havajskými ostrovmi Lanai a Maui?

Niekoľko rokov som sa zahrávala s touto myšlienkou, ale vždy ma odradila predstava morských dravcov v hlbočinách. Napokon som si povedala, že to musím skúsiť. Nahovorila som piatich spoluplavcov a minulú sobotu, 5. septembra, sme sa zúčastnili na 37. ročníku Maui channel swimm ako 6–členný zmiešaný tím. Podmienky nám veľmi nepriali, voda medzi ostrovmi bola rozbúrená, plná vĺn s bielymi vrcholcami, vietor nám fúkal do tváre a bezoblačná obloha sľubovala horúci deň. Napriek tomu bola nálada celého tímu na sprievodnej lodi úžasná.

Skúste priblížiť pocity plavca medzi ostrovmi suchozemcovi spod Tatier.

To sa hádam ani nedá, plávanie v hlbokej vode je neopísateľné. Je to pocit ničím nerušeného pokoja. Všade, kde oko dovidí, iba krásna modrá voda, ktorá vás úplne pohltí. Tlkot vlastného srdca a bubliny z každého výdychu sú jediným znakom vašej existencie. Každý z nás vydal zo seba maximum, každý úsek štafetového plávania, či už tridsať, alebo desaťminútový, bol iný, nezabudnuteľný. Po 5,5 hodiny sme priplávali na breh ostrova Maui s úsmevmi a úžasným pocitom, že sme zdolali náš prvý kanál.

Prejdime k práci. Pred štyrmi rokmi ste pripravovali a vyhodnocovali vopred plánovanú zrážku kozmickej sondy Deep Impact s kométou 9P/Tempel 1. Je to už prekonaná etapa vášho výskumu alebo vás ešte stále zamestnáva?

Pri vytvorení krátera na jadre kométy 9P/Tempel 1 sa uvoľnilo množstvo prachových častíc, ktoré úplne zahalili výhľad na kráter počas preletu sondy v roku 2005. Vyvrhnuté mikroskopické prachové častice nám znemožnili získať akékoľvek informácie o ňom. Zo Zeme nie sme schopní nasnímať detaily krátera. Preto sa NASA rozhodla pokračovať v projekte a nasmerovať ku kométe v roku 2011 staronovú družicu Stardust. Hlavným cieľom misie je preletieť v blízkosti jadra a s veľkou presnosťou určiť tvar, hĺbku a rozmery vytvoreného krátera, ako aj chemické zloženie materiálu na povrchu jadra a v okolí krátera.

Čo sa už vie o jadre tejto kométy?

Z dlhodobých pozorovaní sme prednedávnom zistili unikátny údaj, že perióda rotácie jadra sa skracuje o niekoľko minút po každom prelete kométy okolo Slnka. Úspech celej misie preto záleží na presnom vypočítaní rotácie jadra v roku 2011. Prelet okolo jadra pritom bude trvať iba niekoľko minút. Rotačnú periódu so sekundovou presnosťou musíme poznať začiatkom januára 2010. To je naša jediná šanca, kedy môžeme nasmerovať družicu Stardust–NExT na jej prelet okolo kométy.

Aká úloha pripadla pri príprave misie vám?

O pár dní budeme mať k dispozícii nové pozorovania z Hubblovho ďalekohľadu a v novembri a decembri údaje z poslednej obrovskej dvojtýždňovej pozorovacej kampane. Počas nej sa astronómovia pomocou siedmich ďalekohľadov rozmiestnených po celej zemeguli budú snažiť čo najviac pokryť 42–hodinovú rotačnú periódu kométy. Počas týchto dvoch mesiacov budem pozorovať kométu na 2,2–metrovom ďalekohľade z Mauna Kea a viesť tím kolegov, ktorí budú okamžite spracovávať a vyhodnocovať pozorovania, získané ostatnými ďalekohľadmi. Na ich základe sa bude dať vypočítať, aká bude rotácia jadra 14. februára 2011.

Celkom nedávno, pred mesiacom, sa vesmírnej sonde Stardust podarilo na jednej z komét slnečnej sústavy objaviť aminokyselinu glycín. Podľa niektorých vedcov to dokazuje teóriu, že život sa dostal na Zem z okolitého vesmíru. Čo si o tom myslíte?

Vznik života na planéte Zem, a to v akejkoľvek forme, je v istom zmysle zázrak. Treba naň hromadu základného stavebného materiálu, ako sú organické zlúčeniny, aminokyseliny, voda a množstvo iných doteraz nepoznaných „materiálov“ (katalyzátorov), najmä však vhodné prostredie. Keby len jediný z parametrov charakterizujúcich náš vesmír bol nepatrne odlišný, ako treba, nenastali by vhodné podmienky a život by nemohol vzniknúť. Iba pri správnej kombinácii veľkého množstva parametrov vo vhodnom čase vznikne život a môže sa začať vyvíjať do súčasnej podoby. Zem je neoddeliteľnou častou okolitého vesmíru, a preto nie je prekvapujúce zistenie, že aj na kométach sa nachádza materiál, ktorý je potrebný na vznik života. Čím viac sa bude výskum zdokonaľovať, tým viac podobných dôkazov budeme získavať.

Začiatkom júla zaznamenalo observatórium na Havaji zrážku Jupitera s kométou alebo veľkým asteroidom. Podporuje tento „incident“ teóriu o nevyhnutnosti zrážky Zeme s nejakou kométou už v blízkej budúcnosti?

Zrážky väčších nebeských telies veľkosti asteroidov alebo komét sú v Slnečnej sústave bežné, ale nie každodenné. Malé planétky pohybujúce sa v asteroidálnom páse medzi Marsom a Jupiterom sa medzi sebou zrážajú omnoho častejšie, lebo je ich veľa na pomerne malom priestore. Zrážka asteroidu alebo kométy so Zemou či inou planétou je skôr ojedinelý úkaz. Dĺžka obdobia existencie ľudstva na Zemi je neporovnateľne malá s vekom vesmíru. Je to ako kvapka vody v oceáne. Povedala by som, že sme mali šťastie, keď sme na Mauna Kea boli počas posledných desiatich rokov svedkami dvoch kolízií s planétou Jupiter (prvou bol dopad kométy v roku 2000).

Čo hovoríte na predpovede, že zrážku s kométou zažije Zem ešte v tomto storočí?

Krátery na zemskom povrchu sú dôkazom, že aj Zem sa z času na čas zrazí s väčším telesom, ako je asteroid alebo kométa. Naposledy to bola dobre známa tunguzská katastrofa v roku 1908. Kedy sa niečo také zase stane, zatiaľ nedokážeme predpovedať. Preto sa musíme mať stále na pozore, poznať a sledovať „premávku“ asteroidov a komét v blízkosti našej planéty.

Prepojená sústava štyroch teleskopov na Mauna Kea má vraj hľadať – okrem komét a asteroidov – aj Planétu X, hypotetickú najvzdialenejšiu planétu slnečnej sústavy. Je to tak?

Už dávno, ešte pred objavením Pluta, astronómovia hľadali neznámu Planétu X. Či skutočne existuje, a zatiaľ nemáme dostatočne citlivú techniku na jej objavenie, alebo sa ženieme za niečím mystickým, to môže, ale aj nemusí odhaliť budúcnosť. Vesmír je a stále bude krok pred nami. Čím viac ho spoznávame, tým viac neznámeho a neočakávaného sa okolo nás ukazuje a odhaľuje.

Od vášho odchodu na Havajské ostrovy uplynie o pár týždňov už 10 rokov. Nechystáte sa natrvalo vrátiť do vlasti?

Najbližšie dva roky to neprichádza do úvahy, lebo o pracovnú náplň mám postarané – budem sa zúčastňovať na projektoch kozmických misií EPOXI a Startdust–NExT. Čo sa stane po predpokladanom prelete týchto sond popri kométach Tempel 1 a Hartley 2, to zatiaľ neviem predpovedať. Určite to však ovplyvní aj môj ďalší pobyt na Havajských ostrovoch.

Čo vám ten pobyt dáva a o čo vás oberá?

Umožňuje mi spoluprácu na vesmírnych projektoch a pozorovanie na Mauna Kea ďalekohľadmi, ktoré sú jedinečné a vôbec nie dostupné pre bežného astronóma. Aj keď mi Havaj prirástol k srdcu a cítim sa tu ako doma, predsa len mi chýba rodina, kultúra a tradície, na ktorých som doma na Slovensku vyrastala.

Hlasuj za tento článok na -->

Jana Pittichová (34)
Je rodáčka z Bratislavy, jej otec Eduard Pittich je známy slovenský astronóm. Po skončení Matematicko–fyzikálnej fakulty UK nastúpila ako doktorandka do Astronomického ústavu SAV. Absolvovala ročný študijný pobyt v Európskom južnom observatóriu v Mníchove. V apríli 1999 dostala ročné štipendium na Havajskej univerzite, jej pobyt sa už predĺžil na desať rokov. Pracuje na dôležitých projektoch NASA. Vo voľnom čase sa venuje triatlonu a plávaniu na otvorenom mori.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Flower box vintage srdce "L" červené ruže

Flower box vintage srdce "L" červené ruže

29,99
Orchidea žltá na vysoko

Orchidea žltá na vysoko

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk