Medzery priznáva aj samotné ministerstvo obrany. Hovorca ministerstva obrany Vladimír Gemela uviedol, že Tadiran sa dokáže prepojiť s používanými staršími systémami iba v otvorenom – nekódovanom režime. „Je to základný mód. V iných módoch nie je nijaký z výrobcov schopný prepojenia s iným výrobcom,“ dodal Gemela.
V praxi to znamená, že nie je možné prepojiť nový Tadiran za 18 miliónov eur s inými vysielačkami v kódovanom režime. Môže sa tak stať, že sa bojovníci v poli so zásobovačmi nedohodnú, lebo logisti Tadiran nedostali. Iba dve mechanizované brigády. Zároveň to znamená, že pre diaľkový systém velenia bude potrebné vymeniť takmer všetky vysielačky používané v rezorte.
Moderné vojenské vysielačky prenos hlasu zložito šifrujú, aby vojakov chránili. To však Tadiran a napríklad americký systém Harris, ktorý používa žilinský pluk špeciálneho určenia, medzi sebou nedokážu. S tamojším plukom špeciálneho určenia sa pritom počíta, že by mal ísť aj do bojovej akcie do Afganistanu.
Ak im zostane Harris a pôjde s nimi aj iná jednotka s izraelským Tadiranom, tak si budú musieť so sebou ťahať aj špeciálny kontajner navyše, ktorý oba systémy prepojí. Nákladiak navyše však v afganských kopcoch nie je úplne praktický.
Rezort sa bráni tým, že Harris je už starý systém a nevyhovuje novým požiadavkám. Nové rádiostanice budú údajne schopné prenášať dáta rýchlejšie ako doteraz. Gemela zároveň odmietol pochybnosti o bezpečnosti izraelskej techniky v armádach NATO. „Technológia spoločnosti Elbit Systems, ktorá vyrába vysielačky Tadiran, je certifikovaná. Používajú ju aj iné členské krajiny NATO ako Španielsko, Poľsko, Slovinsko a Nemecko,“ uzavrel Gemela.