V podaní, ktoré ústav odoslal vo štvrtok prokuratúre, je však aj príloha s novými dokumentmi, ktoré by mohli poslúžiť ako dôkazné listiny. Sú z podzväzku 1. správy ŠtB (zahraničná rozviedka).
Coufal mal dva životy. Susedia a spolupracovníci ho poznali ako jemného a vzdelaného človeka, šikovného projektanta a znalca klasických jazykov. Zároveň však bol tajne vysväteným kňazom, opátom rehole benediktínov. Techniku vyštudoval na Morave, ale od roku 1955 žil v Bratislave a tu začal o niečo neskôr tajne študovať teológiu. V roku 1960 skupinu týchto študentov odhalila Štátna bezpečnosť.
„Coufal zrejme na nátlak ŠtB podpísal s ňou spoluprácu, ktorú ukončil v roku 1971,“ konštatuje historik Miroslav Lehký, ktorý sa prípadu venoval v rozsiahlej štúdii pred piatimi rokmi. „Podľa údajov zo zachovaných spisov ŠtB tohto obdobia dodával Coufal len správy týkajúce sa technických nedostatkov v projekcii.“
Ako tajne vysvätený kňaz však Coufal posiela správy do Vatikánu a adresuje ich najmä biskupovi Pavlovi Hnilicovi. Dôverné informácie sa týkajú vtedajších prorežimných kňazov a cirkevných hodnostárov v Československu, ich spolupráce s ŠtB.
„Správy od Coufala obsahovali informácie, ktoré museli ŠtB vážne znepokojiť,“ myslí si Ľubomír Morbacher, šéf sekcie dokumentácie ÚPN.
Foto: ÚPN
Vec prevzala ŠtB
ŠtB poverila úlohou vypátrať odosielateľa týchto správ špičkového agenta Ivana Fialu (krycie meno Prológ). Ten Coufala napokon identifikoval. Ďalší dvaja agenti – Miloš Dospiva a Anton Obranec z útvaru rozviedky umiestneného v Bratislave – dostali potom za úlohu prinútiť Coufala vypovedať o jeho kontaktoch v zahraničí. Keď to odmieta, nasleduje ustavičné sledovanie tajnou políciou a vydieranie.
Coufal chvíľami ustupuje psychickému nátlaku ŠtB a na schôdzkach v konšpiračnom byte priznáva, že je tajne vysväteným kňazom. Rozprával aj o niektorých svojich kontaktoch. Agenti však žiadajú čoraz viac – má vypracovať kompletnú správu o svojej činnosti. Termín ďalšej schôdzky stanovili na 25. februára 1981, Coufal však už na ňu neprišiel.
O deň na to kriminalisti otvárajú jeho byt a nachádzajú Coufala v strašnom stave mŕtveho. Podľa záznamu obhliadajúcej lekárky mal nebohý na mnohých miestach rezné, silne prekrvácané rany. Celé telo ležalo v kaluži čiastočne zaschnutej krvi. Zakrvavené boli záclony, koberec a dlážka, obraz skazy dotváralo rozbité sklo na knižnici.
Jedna susedka pred kriminalistami vypovedala, že „v pondelok v noci sa strhla zo spánku na hlasný výkrik“ a na rinčanie rozbitého skla. Veliteľ výjazdovej skupiny však dostal z operačného strediska vysielačkou pokyn „urobiť len vizuálnu prehliadku“ s tým, že „vec prevezmú pracovníci ŠtB“. Už po novembri 1989 vypovedal, že úmrtie Coufala bolo jediným prípadom v jeho praxi s takýmto odkazom.
Ešte raz a dôkladne
V roku 1981 sa vyšetrovanie uzavrelo s konštatovaním: bola to najskôr samovražda. O desať rokov Generálna prokuratúra znovu otvorila kauzu, ale dospela k podobnému záveru. „Výsledky vyšetrovania s najväčšou pravdepodobnosťou svedčia o tom, že išlo o samovraždu,“ uviedla v uznesení z 28. júna 1991 vyšetrovateľka Generálnej prokuratúry SR. V priebehu vyšetrovania totiž neboli zistené nijaké skutočnosti, ktoré by umožnili vysvetliť smrť iným spôsobom.
Trestné stíhanie pre trestný čin vraždy bolo teda zastavené. Pred šiestimi rokmi sa pokúsilo o ďalšie obnovenie vyšetrovania združenie bývalých politických väzňov. „Generálna prokuratúra nám na náš podnet ani neodpovedala,“ tvrdí predseda združenia František Bednár. „Aj keby to nebola vražda, nestačí predsa skonštatovať, že niekto si siahol na život v dôsledku tlaku ŠtB a nikto za to nie je trestné stíhaný,“ dodal.
Teraz je tu podanie Ústavu pamäti národa. Morbacher je presvedčený že vyšetrovanie v roku 1991 sa neurobilo dôkladne, a preto nedostatočne objasnilo všetky okolnosti smrti. Vyšetrovateľka podľa neho uverila výpovediam takých svedkov, ako boli bývalí príslušníci ŠtB alebo kňaz, ktorý pochovával Coufala. Ten vypovedal, že týždeň pred smrťou mu Coufal hovoril o kuchynskom noži, ktorý „ho priťahuje“.