Po povodniach dala vláda iba toľko, koľko musela

Po potope Fico, po Ficovi sľuby, po sľuboch žiadne činy. Obce, ktoré najviac postihli vlaňajšie júlové povodne, nedostanú navyše ani cent, hoci sa doteraz z pohromy nespamätali. V obci Čirč vtedy zahynuli dvaja ľudia a celkové škody na severovýchode Slovenska dosiahli 64 miliónov eur.

29.10.2009 06:38
záplavy - Čirč Foto:
Dve obete na životoch a obrovské škody na majetku. Taká bola bilancia vlaňajšej júlovej povodne na severe východného Slovenska. Takto vyzeral dom rodiny Didíkovcov v Čirči.
debata

Vláda v stredu schválila 2,8 milióna eur na následky povodní, ale urobila iba to, čo jej prikazuje zákon. Nič navyše. Žiadne odškodnenie nad rámec právnej normy, ako kabinet urobil v prípade baníkov v Handlovej alebo obetí výbuchu v Novákoch, kde každému príbuznému zosnulého priplácali po milióne korún.

V Kružlove v okrese Bardejov ani po roku a pol stopy záplav nezmizli. Polovica dediny spolu s cintorínom a kostolom vtedy ostala odrezaná, lebo rozvodnený potok zobral most. A obec dodnes nemá peniaze na jeho opravu. Po 15 mesiacoch majú v dedine namiesto zničeného mosta stále iba provizórnu lávku a pontónový most. „Aj ten je iba požičaný od Štátnych hmotných rezerv,“ spresňuje starosta Kružlova Jozef Kmec.

„Kde zoberieme 240-tisíc eur na most v obci s tisíckou ľudí, na východe republiky?“ pokračuje Kmec. „Skúšal som Úrad vlády, ministerstvá financií aj životného prostredia. Bez ohlasu. Čiastočne nám uhradili iba záchranárske práce, ale to zo zákona musia.“

Podľa neho by obciam pomohlo, keby aspoň časť škôd zaplatil štát, lebo obce majú problém fungovať aj za normálnych okolností, nieto ešte po takej katastrofe. „Nuž iba svojpomocne plátame, čo sa dá,“ uzatvára Kmec.

Oproti Kružlovu alebo Čirču, kde voda vzala dva životy, obišiel Kysak o niečo lepšie. Odskákali si to však chatári v tamojšej chalupárskej osade. Postihnutí podali trestné oznámenie, lebo si spolu so starostom myslia, že škodu zavinili vodohospodári. Podľa kysackého starostu Ľubomíra Krajňáka totiž začali vodohospodári príliš neskoro a neúnosne prudko vypúšťať vodnú nádrž. Prokuratúra však rozhodla – opačne.

„Na vine je vraj obec, lebo nemala vydať stavebné povolenia na chaty v záplavovom pásme. Vtip je však v tom, že chaty tam stáli ešte pred postavením priehrady,“ hovorí Krajňák o neúspešnom trestnom oznámení. Ako však dodáva, aký-taký výsledok priniesla petícia chalupárov. „Zrejme sa vodári poučili a pri väčších dažďoch už vypúšťajú priehradu oveľa skôr ako vtedy,“ uzatvára.

Premiér Fico minulé leto počas nočného výjazdu na miesta živelnej pohromy spolu s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom (Smer) v obci Čirč sľuboval pomoc. „Môžem určite potvrdiť, že vláda je pripravená odškodniť obce poškodené povodňami. A to sa týka aj tejto obce. Ak požiada, vláda jej vyjde v ústrety,“ povedal vtedy doslova Fico.

Peniaze však ani do jednej z postihnutých obcí neprišli. Ani z Ficovej rezervy, ktorá je na podobné prípady určená. Hoci vlani podporil napríklad Nadáciu SPP sumou 86,7 milióna korún na futbalové ihriská, či šatne pre futbalistov v Novom Ruskove sumou 650-tisíc korún.

Vláda v stredu rozhodla, že vyčlení na minuloročné povodne 2,8 milióna eur, no peniaze rozdelila najmä medzi štátne inštitúcie alebo podniky. Celkovo si však žiadatelia o odškodnenie nárokovali sumu okolo 21 miliónov eur, čo je viac ako sedemnásobok. Celkové škody pri povodniach boli vyčíslené na 64 miliónov eur.

Peniaze ešte len rozdeľujú. Ktovie aké

Obce na severovýchode Slovenska sa z minuloročných povodní spamätúvajú doteraz. Jednou z najviac zasiahnutých je Čirč, kde si voda okrem materiálnych škôd vzala dva životy. Veľké škody utrpeli aj mnohí majitelia domov a pozemkov.

Jednými z nich sú aj Didíkovci. Fotografia zničenej prednej časti ich podmytého nového domu obletela v júli minulého roku celé Slovensko. Dom sa im podarilo opraviť. „Našťastie sme ho mali poistený. Škoda bola vtedy ohodnotená na viac ako milión korún, poisťovňa nám z toho vyplatila tri štvrtiny,“ hovorí Viera Didíková. Mladí manželia s tromi deťmi to však nemali jednoduché. Pre opravu sa museli zadlžiť.

„Nebyť príbuzných, známych či kamarátov, ťažko by sme to boli do zimy zvládli. Okrem nich nám nepomohol nikto. Už asi mesiac po povodniach sme poslali žiadosť premiérovi. Dostali sme odpoveď, že sa naším prípadom bude zaoberať ministerstvo životného prostredia,“ hovorí mladá žena. „Manžel asi pred mesiacom volal na to ministerstvo. Povedali mu, že peniaze ešte len rozdeľujú,“ dodáva neveselo.

Starosta obce Ján Labaš berie veci pragmaticky. Po povodniach a odstránení prvotných škôd ostalo všetko na pleciach samosprávy.

„Museli sme najprv vyplatiť faktúry za prácu ťažkých mechanizmov. Nebolo to jednoduché, peniaze bolo treba poslať do konca roka aj pre prechod na euro,“ spomína starosta. Nakoniec sa obci vrátilo zhruba 95 percent z týchto nákladov. To však bola len suma za mechanizmy. Od vlády nakoniec obec dostala necelých osem miliónov korún. Za päť miliónov ešte stihli vybudovať oporný múr. Približne milión sedemstotisíc korún poslal Prešovský samosprávny kraj, pomohol aj Červený kríž.

V Čirči stále vidno stopy po vyčíňaní vodného živlu. „Časť ciest v obci sa už podarilo opraviť, no niektoré stále nie. Museli sme určiť najdôležitejšie a opraviť ich ako prvé. Povodeň zničila osemdesiat percent regulácie koryta, opraviť bolo treba vodovod,“ vyratúva Labaš. Škody odhadli na vyše štyridsať miliónov korún. „Pokiaľ ide o refundáciu nákladov, som rád, že sme dostali aspoň tie peniaze, ktoré prišli. Niektoré obce v susednom bardejovskom okrese sú na tom horšie,“ dodáva starosta.

Vláda v stredu rozhodla o čiastočnom odškodnení následkov povodní, no peňazí nebude dosť. Veď len na opravu vodovodu padlo zhruba päť miliónov korún. „Dúfam, že ešte nejaké prostriedky pošlú,“ nádeja sa Labaš.

Boris Macko, Pravda

Externé odkazy
debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy