Čítanie deťom zvýši šancu na lepšiu školu

Na čítanie rozprávok rodičmi si s láskou spomína drvivá väčšina mladých. Čím viac rodičia alebo starkí čítali rozprávky, tým lepší vzťah majú ku knihám ich ratolesti v neskoršom veku.

06.11.2009 10:32
chlapec, knižka, čítanie, rozprávka, školák Foto:
Deti, ktorým rodičia čítajú rozprávky, majú neskôr lepší vzťah ku knihám a neberú čítanie len ako trest.
debata

Vyplýva to z posledného veľkého sociologického prieskumu bratislavskej Mestskej knižnice na 1¤515 mladých vo veku 13 až 17 rokov. Zároveň z neho vyplynulo, že čím viac dieťaťu rodičia predčítali, tým má dieťa väčšie šance dostať sa na lepšiu školu.

Až 86 percent mladých si spomína na čítanie s rodičmi v detstve ako na zaujímavé alebo príjemné. Iba dva a pol percenta „pubertiakov“ to považovalo za nudné.

„Deti pri predčítaní rodičmi majú pocit, že robia niečo dospelácke a navyše sa buduje nielen dobrý vzťah ku knihe, ale veselá, dramatická alebo dobrodružná literárna skúsenosť upevňuje vzťah rodiča a dieťaťa cez spoločné dobrodružstvá a zážitky,“ tvrdí spoluautorka prieskumu Anna Gašparovičová. Kvalitné porozumenie a radosť z čítania sú podľa nej dôležité aj pri surfovaní po internete.

„Formovanie postoja ku knihám treba podchytiť čo najskôr, aby zistili, že čítanie kníh nie je za trest, ale prináša radosť a zábavu,“ dodáva Gašparovičová.

Celkovo však obľuba kníh medzi tínedžermi nie je vysoká. Až 45 percent mladých nečíta knihy vôbec. Vraj nemajú čas. Pred televízorom však trávi denne tri a viac hodín až 63 percent mladých ľudí. „Mladí si radšej vyberajú menej náročné aktivity, ako je čítanie,“ vysvetľuje Gašparovičová.

Detská psychologička Daniela Bolgáčová vidí problém aj v rodičoch, ktorí sa viac-menej tiež usadili pred televízorom a nedávajú deťom príklad v čítaní kníh – okrem útleho detstva, kde pravidelne číta deťom rozprávky až polovica rodičov.

„Dieťa programy v televízii vníma, ale nie je tam spätná väzba, veci sa nerozdebatujú. Pri knihe si deti text vypočujú a je tam šanca, že sa o ňom aj porozprávajú. Dieťa si tak rozširuje slovnú zásobu, vie odpovedať. Je veľa malých detí, ktoré nevedia spontánne opísať príbeh,“ dodáva Bolgáčová.

Nezáujem o čítanie kníh sa prejavuje aj v medzinárodnom meraní. Slovensko podľa prieskumu v krajinách OECD patrí medzi najhoršie – v rámci EÚ je tretie od konca, čo sa týka práce a porozumenia písaného textu. Až tretina 15-ročných žiakov na Slovensku pri medzinárodných testoch pri použití získaných informácií prepadla.

Externé odkazy
debata chyba