Kusý: Populizmus i šírenie nenávisti k opozíci i médiám je chytľavá choroba

, 17.11.2009 18:27, aktualizované: 18.11.2009 09:54
Miroslav Kusý
Miroslav Kusý Autor: ,

Populizmus je jednoduchá odpoveď na zložité problémy a to sa mnohým ľuďom páči. Nemusia rozmýšľať, zhodnotil politológ Miroslav Kusý obraz súčasnej politickej scény počas online rozhovoru s čitateľmi Pravda.sk. "Populizmus, šírenie nenávisti k opozícii, k médiám, k bývalým disidentom, je veľmi chytľavá choroba," dodal.

Kusý odmietol špekulácie o pozadí Nežnej revolúcie a podiele ŠtB na rozpadnutí komunistickej moci v bývalom Československu. „Nežnú revolúciu organizovali ľudia, ktorí boli režimom prenasledovaní. Stála za nimi celá republika. Tých ľudí nemohol režim poslať do ulíc,“ povedal.

„Vedeli sme, čo nechceme. Diktatúru, vedúcu úlohu strany, riadené voľby. Chceli sme iba zrušenie vedúcej úlohy strany a slobodné demokratické voľby. To sa nám splnilo. Všetko ostatné, čo nasledovalo, bolo odvodené od toho,“ odpovedal politológ na otázku čitateľa, či ľudia vôbec vedeli, za čo vyšli do ulíc pred dvadsiatimi rokmi.

Kusý tiež odmietol, že súčasné neduhy spoločnosti priniesol so sebou kapitalizmus. „Korupcia existovala aj za socializmu a bola univerzálna. Nie je spätá s tým či oným režimom, ale s ľudskou povahou. Kapitalizmus priniesol voľný trh, ktorý lepšie reguluje aj také javy ako je korupcia. Ostatné závisí od ľudí, ako dokážu všetkým týmto neduhom čeliť. Nedá sa spoliehať na žiadny režim, že to vyrieši sám od seba,“ zdôraznil.

Prístup premiéra Roberta Fica k oslavám 20. výročia Nežnej revolúcie, keď v predvečer sviatku odcestoval do Moskvy a následne do Londýna, politológ skritizoval. „Fico tým vyjadril svoj postoj k štátnemu sviatku Slovenskej republiky. K iným štátnym sviatkom vyjadruje iný postoj.“

Odpovede politológa Kusého na vaše otázky

Prof. Miroslav Kusý je filozof, politológ, vysokoškolský pedagóg. Vo svojej vedeckej a pedagogickej práci sa špecializoval na marxistickú teóriu poznania, v ktorej patril k popredným československým teoretikom. Svoju analýzu gnozeologickej problematiky postavil na novej, originálnej koncepcii, ktorá prekonala dovtedy prevládajúcu dogmatickú interpretáciu teórie odrazu.

Venoval sa však aj filozofickému rozboru základných otázok riadenia spoločnosti, skúmal teoretické a praktické predpoklady politiky a poukázal na možnosti pre vytvorenie politickej vednej disciplíny – politológie.

V čase svojho prvého pôsobenia na univerzite zaviedol v rokoch 1959 – 1962 na filozofickej fakulte prvý systematický kurz teórie poznania v republike. Pre študentov a ašpirantov PRIF vypracoval koncepciu výučby filozofie pre prírodovedcov. V posledných rokoch sa zameral na teóriu ľudských práv a otázky národnostných menšín.

V roku 1977 bol jedným z troch signatátov Charty 77.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku