Premiér Robert Fico bol po pondelkovej návšteve Moskvy v Londýne. Tam označil popredných predstaviteľov revolučných zmien za prospechárov. „Veľmi skoro vysvitlo, že tribúni revolúcie neboli vždy len féroví, boli v tom aj stranícke a ekonomické záujmy,“ povedal podľa agentúry SITA Fico na University College of London.
Bratislavské Námestie SNP, kde sa konali pred dvadsiatimi rokmi najväčšie manifestácie, ostalo počas výročia prázdne. Najviac bolo v Bratislave počuť pravicových extrémistov, ktorí pochodovali mestom a kričali svoje heslá. „Čo je to za revolúciu, keď po nej tie isté svine sedia na vysokých miestach?!“ povedal v prejave pred budovou parlamentu ich vodca Ivan Sýkora.
„Smutné je, že majú aj kus pravdy. Tí, čo sa dostali k moci, sa pomaly začínajú správať ako eštebáci v 50. rokoch,“ skonštatoval prizerajúci sa Jozef Švec, bývalý politický väzeň, za socializmu odsúdený na 16 mesiacov po neúspešnom pokuse o emigráciu.
Pôvodne si Námestie SNP na oslavy rezervovala bratislavská radnica. Keď sa však k oslavám nepridala vláda, presunula radnica program inde. „Na Hviezdoslavovom námestí sa konala aj slávna sviečková manifestácia, počas nežnej sa tu zhromažďovali študenti. Je to dôstojné miesto na oslavy novembra,“ uviedla Mária Račková z tlačového odboru bratislavského magistrátu. Prečo si teda zajednali Námestie SNP, nepovedala.
Vláda sa k ľuďom na ulici, ktorí povalili komunistický režim, nepridala. Jediné podujatie organizované vládou bol slávnostný koncert v Slovenskom národnom divadle, kam však hlavní aktéri novembra 1989 odmietli prísť. Tí si zorganizovali vlastný koncert pod názvom Súdruhovia, zbohom!
„Buduj vlasť – posilníš mier“ alebo „Viac zbraní mierumilovným krajinám“. Originál socialistickými transparentmi si recesisti pripomínali výročie revolúcie v Žiline. Heslá na transparentoch dvadsať rokov na povale svojho domu uchovával žilinský a parížsky výtvarník Alex Mlynárčik.
„Pamätám si na dobu, aj na tieto transparenty, dnes už pripadajú absurdné,“ reagovala s úsmevom okoloidúca Ľubica Milová. „Ale aj teraz je doba, keď sa ľuďom veľa sľubuje, najmä pred voľbami, a potom politici na sľuby zabúdajú,“ dodala.
V Trenčíne v pondelok pred zaplneným Mierovým námestím koncertovala Marta Kubišová, ktorá mala za komunizmu zakázané spievať za jej odpor proti okupácii Českoskoslovenska v lete 1968. Mesto zároveň odhalilo pamätník obetiam komunizmu na Námestí svätej Anny.
Trnava si dvadsiate výročie pripomínala komornejšie. Na rozdiel od roku 1989 zúčastnení nezaplnili celé námestie. Pár desiatok ľudí sa zmestilo aj na chodník. Výročie si mesto pripomenulo pamätnou tabuľou na priečelí Divadla Jána Palárika.
V Košiciach nestačila jedna pamätná tabuľa, k rovnakej udalosti pripevnili rovno dve. Prvú dalo urobiť mesto na knižnici a druhú pripevnili bývalí členovia VPN na svojom niekdajšom košickom sídle.
Čo povedali o 17. novembri 1989 jeho protagonisti
Foto: SITA
Ján Budaj
Je to sviatok odhodlania ľudí zobrať veci do vlastných rúk, zasadiť sa o svoje záujmy, za svoju slobodu a práva. To je skutočný obsah aj zmysel pripomínania si novembra ´89.
Foto: Pravda
Milan Kňažko
Slobodu a demokraciu treba chrániť každý deň, to je proces, ktorý sa neskončí nikdy. Aj preto, aby už nikdy viac nemusel prísť ďalší november.
Foto: Ľuboš Pilc
František Mikloško
Keď si zoberieme ktorýkoľvek rok, či už 1968, alebo Slovenské národné povstanie, nikdy tak spontánne Slováci nevyšli spoločne na námestia. A pritom sa vystavili veľkému riziku, lebo nikto nevedel, ako to dopadne.
Foto: cestkatelevize.cz
Fedor Gál
Ak si niekto myslí, že predtým bolo lepšie, prípadne si nevšimol, čo sa v novembri 1989 stalo, máme do činenia s idiotom.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Peter Tatár
Sedemnásty november je najslávnejší, najdôležitejší a najvzácnejší dátum našej novodobej histórie.