Členstvo v KSČ nebolo priepustkou do zahraničia

Na cestovný pas československí občania právny nárok nemali, hovorí Ľubomír Morbacher. V Ústave pamäti národa sa zaoberá dokumentáciou prípadov usmrtených na hraniciach a rekonštrukciou útvarov ŠtB.

18.11.2009 06:53
Morbacher Foto:
Riaditeľ sekcie dokumentácie ÚPN Ľubomír Morbacher.
debata

Ako bolo možné v 80-tych rokoch vycestovať zo socialistického Československa?
Normálny človek potreboval najskôr získať devízový prísľub, to znamená prostriedky cudzej meny. Držanie zahraničnej meny bol trestný čin, takže musel požiadať o devízový prísľub. S tým sa spájalo množstvo korupcie, devízové prísľuby sa vybavovali po známosti, za rôzne protislužby. Ďalej musel požiadať o vycestovaciu doložku. Na konkrétny dátum a štát ju vydávala Správa pasov a víz. To bola súčasť Štátnej bezpečnosti. ŠtB preverila, či je v jej záujme, aby človek vycestoval. Nemuselo to byť v záujme ŠtB, mohol byť aj odobratý pas.

V 80-tych rokoch sa začalo malé uvoľňovanie, viac ľudí dostalo vycestovaciu doložku, ale nebola to samozrejmosť. Keď niekto chcel cestovať von, často to ŠtB využívala na získanie k spolupráci. Pozvali si ho na správu pasov a víz, kde človek netušil, že je to súčasť ŠtB. tam sa pokúšali naňho robiť nátlak.

Mohli vycestovať na Západ ľahšie členovia komunistickej strany?
Rizikové bolo pustiť niekoho s manželkou na Západ aj keď bol člen KSČ. Museli tam byť nejaké reálne záruky, že sa vráti, povedzme majetok, kariéra v štátnej inštitúcii, členstvo v strane, rodinné zázemie. Samotná práca na ministerstve by ešte neznamenala tú záruku.

Bol problém získať pas?
V roku 1948 stratili z rozhodnutia nastupujúcej komunistickej moci platnosť všetky pasy. Nedovolené prekročenie hraníc sa stalo trestným činom, dovtedy to bol pasový priestupok. Ľudia, ktorých chytili na hranici, alebo ešte predtým, keď sa pripravovali, boli odsúdený nielen za nový trestný čin opustenia republiky, ale pridávali im k tomu špionáž, vlastizradu, a tak ďalej.

V roku 1949 bol prijatý zákon o cestovných dokladoch, kde sa hovorilo, že československí občania nemajú právny nárok na cestovný doklad. To platilo až do konca režimu. Keď vám povedali, že nie je v záujme ČSSR, aby ste vycestovali, hocikedy vám pas odňali, nepotrebovali na to nejaký zákonný dôvod.

Nebolo právo vycestovať garantované medzinárodnými dohovormi?
Najskôr bol základný dokument OSN z roku 1948. Tam sa hovorilo, že každý má právo opustiť svoju vlasť, ale ten dokument nebol pre Československo právne záväzný. Ale už Akt o občianskych a politických právach po Helsinkách už bol právne záväzný pre Československo. Podľa neho každý môže opustiť svoju vlasť aj sa do nej vrátiť. To znamená, že to bolo v rozpore s vtedajším trestným zákonom, ktorý hovoril, že nedovolené opustenie republiky je trestný čin.

V akcii ŠtB Asanácia si režim vytipoval ľudí, ktorí preň boli veľmi škodliví, ako napríklad Václav Havel, a chceli ich dostať von. Psychický nátlak robili napríklad tak, že vyviezli školopovinné dieťa za mesto, kde ho nechali, aby otca prinútili odísť. Potom ich vyhodili na hranici, odňali im občianstvo, tým pádom im znemožnili, aby sa vrátili.

debata chyba