Našinec sa dnes môže s pľuvadlom stretnúť najskôr v klasickej literatúre. „Prešiel po izbe a pritom nohou zachytil o pľuvátko a s celým obsahom prekotil ho na dlažbu,“ čítame u Kukučína.
Iný príklad: „Švejk mlčky přinesl plivátko a postavil před hosta. – Co to děláte, Švejku? – Poslušně hlásim, pane feldkurát, že už tady byla s tím pánem malá nepříjemnost kvuli plivání na podlahu.“
Spoločenský lexikón od Ľudovíta Michalského z roku 1941 zakazoval nielen pľuvať na chodník, ale ešte aj cumľať cukríky na ulici. Tvrdá realita, najmä na slovenskom vidieku, však bola na míle vzdialená od písaných pravidiel etikety.
Prestaň, lebo ti do toho napľujem!
Lekár Ivan Halek, ktorý pred vojnou dlhodobo pôsobil na Kysuciach, vydal svedectvo aj o tamojších hygienických podmienkach. Mnohí chlapi žuli tabak, čiže „bagovali“ alebo „močkovali“.
„Močku dám do úst a pľujem – zlú silu dávam od seba. A keď zaspím, aj neraz ju prehltnem,“ zdôveroval sa pacient svojmu doktorovi.
Na slovenskej dedine v tom čase, ale ani predtým či neskôr pľuvadlá nepoznali. Takto spôsobne si odpľúvali iba páni v mestách. Traduje sa historka, ako notár vystrojil Važťanov na národopisné slávnosti do Pešti. Pekne ich poučil, ako sa majú držať. Keď vošli do lóže, pozapaľovali si fajky a s chuťou odpľúvali. Sluha, ktorý to videl, doniesol im pľuvadlo a kázal pľuvať do neho. Maďarsky nerozumeli, ale najmúdrejší sa konečne osmelil a sluhovi vmietol do tváre: – Nebvinkaj mi s tým okolo nosa, nebo ty do toho napvujem!"
Dnes na Slovensku „močkujú“ lacný tabak už azda iba hornonitrianski baníci. Pred dvoma týždňami ponúkli gučou tohto vlhkého tabaku aj premiéra Roberta Fica, ktorý s nimi sfáral.
Pľuvadlá sa kedysi po svete rozšírili najmä kvôli „bagovaniu“. Sliny pri prežúvaní tabaku treba totiž vypľúvať a normálny človek ich ani nedokáže prehĺtať. V banských chodbách si však azda možno odpľuť aj na zem.
A potom sa objavili papierové vreckovky
Aj na slovenskom internete si zavše možno prečítať inzerát zberateľa hľadajúceho pľuvadlo. Najradšej smaltované, dvojdielne, misku a veko s otvorom na pľuvanie. V americkom meste Griswolde však žije najväčší zberateľ pľuvadiel Jim Kinner – má ich okolo 350. Sú medzi nimi mosadzné i porcelánové. Najzaujímavejšie majú tvar presýpacích hodín, studne, kalamára alebo rybej hlavy.
Foto: ilustrácia z knihy Ivana Stodolu
Podľa dostupných informácií sa pľuvadlá rozšírili na pomedzí 18. a 19. storočia, čiže pred 200 rokmi. V slovenských mestách sa ich éra končila pred polstoročím. Podľa Angeliky Bajužíkovej, bývalej prednostky Ústavu hygieny Lekárskej fakulty UK, súmrak pľuvadiel súvisel najmä s rozšírením jednorazových papierových vreckoviek.
„Pľuvátka boli v porovnaní s týmito vreckovkami len východiskom z núdze – predovšetkým predchádzali znečisťovaniu dlažby – boli totiž podstatne menej hygienické a vlastne prispievali k šíreniu niektorých nákazlivých chorôb, napríklad TBC,“ vysvetľuje docentka Bajužíková.
Na Slovensku sa s výrobou papierových vreckoviek začalo až v roku 1972 v Harmaneckých papierňach. Koncom 80. rokov však veľký požiar práve túto prevádzku zničil.
Vrátia sa ešte niekedy pľuvadlá?
Ani dobrý vojak Švejk akoby nechápal, načo sú vlastne na svete pľuvadlá. Stačí pripomenúť výjav z knihy, ako kráča po schodoch na svoj prvý výsluch. „Spatřiv nadpis, že plivati po chodbách se zakazuje, poprosil strážnika, aby mu dovolil plivnouti do plivátka.“
Súčasná slovenská spisovateľka Irena Brežná zase v poviedke venovanej detstvu v Trenčíne má postreh, že do pľuvátka, ktoré stálo v rohu zelovocu, pľuli takmer bez výnimky len muži „Naše ženy nikdy nepľujú, okrem starej mamy,“ podotýka autorka.
Zachovali sa aj svedectvá o tom, ako pľuvadlá zvádzali aj inak dôstojných pánov, aby do nich z diaľky triafali. Slinami, samozrejme. Chlapčenské hry na to, kto pľuvne ďalej a presnejšie, sa zrejme objavili na svete skôr, pľuvadlá ich však mohli „zmodernizovať“. Možno práve vďaka nim sa postupne vyvinuli do podoby dnešných súťaží v pľuvaní fazule či ďalších strukovín.
Pľuvadlá sa kedysi rozšírili vďaka „močkovaniu“ a vďaka nemu sa môžu aj vrátiť. Tvrdia to stúpenci žuvacieho tabaku ako údajne zdravšej náhrady za fajčenie cigariet či fajok. Najnovšie výskumy však ukazujú, že ani moderné „bagovanie“ s menším vydeľovaním slín nie je bezpečnou zárukou proti vzniku rakoviny ústnej dutiny.
Skrátka, na niektoré veci a udalosti ostáva už len spomínať.