Svetová organizácia pre duševné vlastníctvo (WIPO) zaradila tohto roku Kerestešovcov medzi najlepších vynálezcov. Nositelia prestížnej ceny Best Inventor Award však nespia na vavrínoch a vo výskume intenzívne pokračujú.
Sám Keresteš starší ani zďaleka nevyzerá na svojich 72 rokov a neskrýva, že za to môže vďačiť aj vynálezu. Odmieta ho však nazývať elixírom života alebo mladosti. „Ide predsa o produkt biotechnológie, o zložku rastlinného melanínu, a nie nejakého čarovania či čiernej mágie,“ vysvetľuje vynálezca. Melaníny patria do skupiny látok, ktoré sa zúčastňujú pri nápravných opatreniach a nastoľovaní rovnováhy v organizme. Konkrétne tam, kde poruchy už nedokážu odstrániť samotné bunky so svojimi vnútornými mechanizmami.
Rozhodujúcu úlohu pri tejto „údržbe“ zohrávajú základné stavebné jednotky melanínov, takzvané flavonoidy. „A spomedzi nich najmä katechíny a leukoantokyaníny, čo je už predmetom nášho vynálezu i obchodného tajomstva,“ dodáva Keresteš.
Omladzuje zvnútra i navonok
Možno namietnuť, že nejde o nič nové pod slnkom, veď rôzne melaníny vrátane syntetických, už vyrábajú viaceré svetové firmy. „Výroba melanínov rastlinného pôvodu v chemicky čistej podobe však nie je dodnes známa,“ prízvukuje Keresteš mladší.
Jeho sme počas návštevy v Považskej Bystrici nezastihli, otec nás však vybavil publikáciami, ktoré napísali spolu. On z pohľadu mikrobiológie a biotechnológie, syn cez prizmu chémie a fyziky, dokonca jadrovej.
Ukazuje sa, že frakcia rastlinného melanínu získaná Kerestešovcami sa hodí na použitie aj ako skvelý antioxidant, účinný ničiteľ voľných radikálov. Ich firma už vyrába a dodáva na trh jeden preparát pripravený na báze melanínov z čierneho fermentového čaju. Dvanásť fľaštičiek s priezračnou bioaktívnou tekutinou v jednom balení sľubuje posilniť najmä imunitný systém. V priloženom letáčiku zároveň píšu, že prípravok má „výrazný omladzujúci a detoxikačný účinok“.
Podľa Keresteša seniora sa očistná funkcia preparátu prejavuje zvnútra i navonok. „Naša pokožka zrkadlí stav vnútorných orgánov a buniek. Hebká a žiarivá pleť svedčí predovšetkým o dobre fungujúcich obličkách a pečeni.“
Foto: Ľuboš Pilc
Komerčné využitie preparátu s veľavravným názvom Matuzalem povolilo Ministerstvo zdravotníctva SR. Vyvážajú ho aj do Nemecka, Česka, Maďarska, Slovinska a Ruska. Všade sa predáva lepšie ako na Slovensku.
Ak žiť, tak plnohodnotne
Kerestešovci snívajú o tom, že prípravky a liečivá získané z rastlinných melanínov raz budú pomáhať pri liečbe Parkinsonovej choroby, Alzheimerovej choroby a onkologických ochorení.
Hlavný smer ich výskumu však sleduje predlžovanie ľudského života. „Samozrejme, mal by to byť plnohodnotný, kvalitný život,“ zvažuje Keresteš starší. Jedným dychom dodáva, že na to nestačí využívať omladzovací potenciál rastlinných melanínov či flavonoidov. „Nevyhnutná je správna výživa a zdravý spôsob života, toto je len doplnok,“ dodáva.
O správnej výžive dokáže prednášať hodiny. "Slováci sa stravujú zle, konzumujú priveľa olejov, tukov, cukru, soli a, naopak, žalostne málo čerstvého ovocia, zeleniny a v spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov sme na poslednom mieste v Európe!“
Na výskum by dal posledné euro
Podľa Júliusa Šípoša z Úradu priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici, ktorý patentoval vynález Kerestešovcov, ide v slovenských pomeroch o nezvyčajný tvorivý tandem. Sú spolumajiteľmi potravinárskej firmy, ktorá voľné finančné prostriedky vkladá do rozvoja výroby, ale aj do výskumu.
Ján Keresteš hovorí o výskumno-výrobnej jednotke a na porovnanie uvádza: „Zatiaľ čo Henry Ford bol ochotný aj poslednú päťdolárovku vraziť do reklamy svojich automobilov, ja dám poslednú korunu či euro – na výskum.“
Tí, čo ho poznajú dlhšie, tvrdia, že sa tak správal už ako riaditeľ štátnych mliekarní vo Zvolene na sklonku socializmu. Ani súkromné podnikanie nepripravilo Keresteša o najväčšiu záľubu, ba ešte ju posilnilo. "Bez vlastného výskumu každý podnik skôr či neskôr zakape, to mi verte,“ opakuje.
Firma sa už od roku 1990 špecializuje na výrobu syrov a slovenskej bryndze, zamestnáva okolo 160 ľudí. Jej majiteľ je predsedom Cechu bryndziarov. Bryndzu považujú Kerestešovci za „mikrobiálny fenomén Slovenska“. Akože ináč, aj ju podrobili dôkladnému skúmaniu a zistili, že môže pomôcť v prevencii proti rakovine aj „zlému“ cholesterolu.
Výskum problémov dlhovekosti by sotva zvládli dvaja vynálezcovia z malej potravinárskej firmy. "Preto už roky spolupracujú s biotechnologickými a farmaceutickými spoločnosťami u nás i vo svete,“ upozorňuje Šípoš. Pre Kerestešovcov pracujú laboratória vo výskumných centrách Nitry, Brna, Terstu, Viedne, Mníchova i Moskvy. "A niektoré naše zistenia už testovali aj v New Yorku,“ hrdo uzatvára Keresteš otec.