Keď Gerlach premenovali na Stalinov štít

21.12.2009 11:21
Stalin, Gottwald
Josif Vissarionovič Stalin (zľava) a Klement Gottwald, ktorý nazval Stalinove sedemdesiatiny "najväčšou politickou manifestáciou v dejinách ľudstva". Autor:

Takúto zvláštnu hystériu zažilo Slovensko len raz - pred 60 rokmi. Milovaný osloboditeľ, geniálny generalissimus práve oslavoval sedemdesiatiny. A kult Josifa Vissarionoviča Stalina - Džugašviliho už naplno vyznávali aj slovenskí komunisti. Ako najlepšie oceniť zásluhy učiteľa všetkých národov? Rozhodli sa nazvať jeho menom jednu horu, jednu fabriku a jedno mesto.

Píše sa 21. december 1949, všade visia portréty Stalina s oslavnými nápismi a obrovskou číslicou 70. V Bratislave na slávnostnom zhromaždení reční Štefan Bašťovanský, generálny tajomník KSS.

„Dnešným dňom bol najvyšší horský končiar našej republiky – Gerlach – nazvaný Stalinovým štítom,“ oznamuje politik, ktorý o tri roky na to spácha samovraždu. „Nazvali sme ho tak preto, aby hlásal plamenné city vďačnosti, lásky a obdivu nášho národa k tomuto geniálnemu politikovi, mysliteľovi a organizátorovi.“

To však nie je všetko. „Je symbolické, že práve dnes sme začali prevádzku v novom veľkom priemyselnom závode v Turčianskom svätom Martine,“ pokračuje Bašťovanský, „ktorý ponesie hrdý názov Závody J. V. Stalina.“

O niekoľko rokov, po Stalinovej smrti, fabriku premenujú na Turčianske strojárne. Medzitým však Martinu odpadne prívlastok „svätý“.

Ešteže súdruhovia tajomníci počkali s premenovaním niektorého slovenského mesta na Stalinovo či dokonca Stalingrad . Ale iba preto, lebo meno sovietskeho vodcu chceli dať celkom novému mestu, ktoré dovtedy nosili len v hlavách a plánoch. S jeho výstavbou sa začalo pri Dubnici nad Váhom v roku 1951. Dokončili ho o ďalších šesť rokov a to bolo dávno po Stalinovej smrti aj po odsúdení jeho kultu Nikitom Chruščovom. Nové mesto vďaka tomu nazvali Novou Dubnicou.

Pamätná medaila vážila kilogram

Zatiaľ sa však píše rok 1949, oslavujú sa abrahámoviny Veľkého osloboditeľa a slovenskí politici chcú na jeho počesť ešte niečo pridať. Preto aspoň premenujú niekoľko ulíc. A začnú s výstavbou obrovského pamätníka J. V. Stalina na „jeho“ námestí v Bratislave. Postavia ho a po niekoľkých rokoch zbúrajú. Na jeho mieste vyrastie neskôr súsošie na počesť SNP.

Kremnická mincovňa na základe rozhodnutia Československej štátnej banky vyrazí dva exempláre striebornej pamätnej medaily s podobizňou Stalina. Sú unikátne, každá váži takmer kilogram a má priemer 15 centimetrov. Jeden exemplár dostane veľký vodca, druhý zostane v depozitári banky, aby ho o 57 rokov vydražili na nemeckej aukcii za 70-tisíc korún.

Ani to však nie je všetko. Do Moskvy letí zdravica Stalinovi, ktorú vraj podpísalo dovedna 2,5 milióna obyvateľov Slovenska. Tak tvrdia stranícke zdroje. To by však znamenalo, že vládcu Kremľa pozdravujú, všetci „dospeláci“ vrátane početných triednych nepriateľov (o rok neskôr sa totiž pri sčítaní zistí, že Slovensko má len 3,4 milióna obyvateľov).

Do Moskvy uháňa koncom roku 1949 mimoriadny vlak s darčekmi Stalinovi a so socialistickými záväzkami pracujúcich Československa, prijatými na jeho počesť. Slovensko je vtedy súčasťou spoločného štátu, preto dary a záväzky Slovákov idú takpovediac v jednom balíku.

Ešte dlho bude v Stalinovom múzeu v Gori pútať pozornosť dar od československých hutníkov – váza plná oceľových ruží.

Celoštátne oslavy v Prahe sa konali o deň skôr ako v Bratislave a boli samozrejme pompéznejšie. Kvôli Stalinovmu jubileu slávnostne zasadal československý parlament a rečnil „prvý robotnícky“ prezident Klement Gottwald. Okrúhle narodeniny „najlepšieho priateľa národov ČSR“ nazval „najväčšou politickou manifestáciou v dejinách ľudstva“.

Najväčší gól – Stalin sa narodil skôr

Na Gerlachovský, teraz už Stalinov štít, pripevnia o niekoľko týždňov mosadznú tabuľu s textom zvestujúcim, po kom je pomenovaný a pri akej príležitosti. Historik Vysokých Tatier, dnes 85-ročný Ivan Bohuš si dobre na to pamätá aj vie, čo nasledovalo.

„Medzi Tatrancami, ale ani turistami sa premenovanie nikdy neujalo,“ spomína Bohuš, „mysleli si, že vrchnosť sa zbláznila, preto pamätné tabule na Gerlachu aspoň trikrát rozbili. Úrady ich zakaždým nahrádzali lacnejšími, až posledná bola nejaká plastová, ale aj tá po čase zmizla…“

Za zmienku stojí, že Gerlach sa do roku 1918 volal Štít Františka Jozefa a potom dva roky Štít legionárov. Keď ho v decembri 1949 znovu premenovali – na Stalinov štít – nemohol nik čo i len tušiť, že Josif Vissarionovič sa narodil v skutočnosti o rok skôr. To historici zistili až dlho po jeho smrti podľa starého záznamu v cirkevnej matrike mestečka Gori, Stalinovho rodiska.

Svoj dátum narodenia zmenil Leninov nástupca po príchode k moci v roku 1928. Jeho životopisec Edvard Radzinskij si myslí, že Stalin to urobil preto, lebo vtedy ešte nemal absolútnu moc a chcel 50. narodeniny osláviť celoštátne. To sa mu aj podarilo. A vyšlo to aj pri sedemdesiatke.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku