Papierové encyklopédie zapadajú prachom už deväť rokov

Načo sa mám niečo učiť naspamäť, keď si to viem nájsť v knihách? Tak znela školská výhovorka minulého storočia. Od januára 2001 stačí, ak človek vie na klávesnici naťukať wikipedia.org. Najväčšia internetová encyklopédia oslavuje v týchto dňoch deviate narodeniny. A hoci je Wikipedia šiestou najpopulárnejšou webstránkou na svete a v anglickej verzii obsahuje od vlaňajška už viac ako tri milióny hesiel, najväčší rozmach má už zrejme za sebou.

10.01.2010 13:59
Jimmy Wales Foto:
Jeden z dvoch zakladateľov Wikipedie Jimmy Wales. Ani on raz neodolal a upravil svoje heslo v encyklopédii. Pripísal si viac zásluh na Wikipedii ako Larry Sanger.
debata

Wikipedia odštartovala akosi náhodou. Pôvodne mali byť údaje z nej len „krmivom“ pre serióznejší expertmi písaný encyklopedický projekt Nupedie. Nápad Američanov Jimmyho Walesa a Larryho Sangera s online encyklopédiou, ktorú môže ktokoľvek voľne upravovať i čítať, sa však ujal natoľko, že dnes, deväť rokov po jej spustení, má Wikipedia takmer dvesto nezávislých jazykových vydaní.

Internetová encyklopédia sa stala populárnou na celom svete, pričom príčinu svojho úspechu, no aj najväčšej slabiny, skrýva priamo vo svojom názve. Havajský výraz wiki wiki, podľa ktorého je projekt pomenovaný, totiž znamená rýchlo. Autori z celého sveta rýchlo tvoria nové heslá, ďalší ich rýchlo opravujú a spresňujú. Nájdu sa však aj takí, čo uponáhľaný systém zneužívajú a encyklopédiu zámerne ničia chybami.

Prakticky už krátko po vzniku Wikipedie sa chyby vďaka obrovskému počtu editorov darilo pohotovo vychytávať. Podľa štúdie spoločnosti IBM z roku 2003 sa klamstvá opravovali tak rýchlo, že si ich v podstate nik nestihol prečítať. V rokoch 2004 až 2007, keď bol rozmach online encyklopédie najvýraznejší, sa Wikipedii naďalej darilo udržať si vysokú úroveň, viaceré médiá jej spoľahlivosť dokonca porovnávali s tlačenými encyklopédiami.

Wikipedia má dobré renomé aj dnes, otázniky sa však natískajú vzhľadom na ďalšiu budúcnosť. Podľa španielskeho výskumníka Felipeho Ortegu, ktorý sa zaoberá informačnými technológiami, sa totiž od roku 2007 aktivita editorov znižuje. „Keď ľudia prestanú editovať Wikipediu, znamená to, že projekt je stratený?“ pýta sa aj redaktor technologickej rubriky britského denníka Guardian Jack Schofield.

Jeden z desiatich správcov slovenskej Wikipedie vystupujúci pod menom Bubamara priznáva, že napriek snahe sa nedá ustrážiť každá úprava. „Niektoré zlomyseľnosti nájdeme občas aj po niekoľkých mesiacoch, prevažná väčšina problematických úprav sa však vychytáva hneď po vložení,“ hovorí Bubamara. Slovenská Wikipedia momentálne obsahuje takmer 112-tisíc hesiel.

Chyby robia autori zámerne aj nevedomky. „Nie každý nekvalitný príspevok vznikol so zámerom škodiť. Často ide o nováčikov, ktorí v dobrej viere napríklad vytvoria heslo o populárnom spevákovi, filme či počítačovej hre. Nepíšu ho však v encyklopedickom štandarde, ale z pozície fanúšika,“ vysvetľuje Bubamara, ktorá vtipné chybné príspevky zbiera v online Kabinete kuriozít.

Zlomyseľnosti sa často vyskytujú v predpoludňajších hodinách, keď si žiaci krátia chvíle v škole. „V tomto prípade niekedy stačí na pár hodín zablokovať IP adresu školy a počkať, kým sa školáci zamestnajú nejakým zmysluplným učivom,“ hovorí správkyňa. Zablokovať možno nielen IP adresu, ale proti upravovaniu sa dá „zamknúť“ aj samotný príspevok.

Dočasne sa napríklad uzamykajú heslá, pri ktorých prebieha bitka dvoch táborov, ktoré si vzájomne prepisujú svoje pohľady na danú udalosť. Správcovia smú zamknúť aj článok, ktorý je trvale pod paľbou vandalov. Podľa štatistík anglickej Wikipedie tvoria príspevky „škodcov“ až štvrť percenta zo všetkých úprav vo Wikipedii.

Zámerné prepisovanie príspevkov sa však nedeje len zo zlomyseľnosti, ale aj z priam orwellovských pohnútok. Históriu na svoj obraz vo Wikipedii v minulosti prepisovali obe hlavné americké politické strany – demokrati i republikáni, ale napríklad aj televízia Fox News, americká spravodajská služba CIA či niektoré nadnárodné korporácie.

V popise encyklopédie sa píše, že Wikipedia nie je anarchia, byrokracia či bojisko. Ale ani demokracia. Ak sa ľudia nevedia dohodnúť na znení kontroverzného hesla, konečnú verziu neurčuje hlasovanie väčšiny, ale diskusia. Napokon, ak bude fungovať dialóg, má Wikipedia šancu zachovať si kredit aj pri čiastočnom odleve editorov.

Klony Wikipedie vznikajú zo žartu i z trucu

Nestranný uhol pohľadu je jedna zo základných zásad článkov vo Wikipedii a editori internetovej encyklopédie neutralitu prísne strážia. Predsa sa však na internete nájdu stránky na nerozoznanie od Wikipedie, ktoré v článkoch názor viac či menej okato pretláčajú. Klony Wikipedie niekedy slúžia na presadzovanie menšinového svetonázoru, inokedy majú len pobaviť.

Vari najznámejším klonom je Uncyclopedia, paródia Wikipedie. Vznikla pred piatimi rokmi a jej anglická verzia má dnes už 25-tisíc hesiel. Pôvodne malý recesistický projekt sa rokmi rozrástol do nevídaných rozmerov a dnes má podobne ako Wikipedia desiatky jazykových verzií po celom svete. Od roku 2007 je v prevádzke aj slovenská Necyklopédia, ktorá obsahuje takmer 800 článkov.

Slovenský znak podľa Necyklopédie.
znak Slovenský znak podľa Necyklopédie.

Slovenský znak podľa Necyklopédie.


Zo satiry ťažia aj ďalšie klony Wikipedie – napríklad Encyclopedia Dramatica či Dickipedia. Ich články sa pohybujú na hranici dobrého vkusu a často si nevyberane uťahujú z rôznych osobností (v Dickipedii sa napríklad o Madonne píše, že medzi jej záľuby patrí obliekanie si podivných kužeľovitých podprseniek, ktoré síce majú byť sexy, ale sú skôr strašidelné).

Aj internetový humor má však svoje krehké hranice. Zakladateľ Uncyclopedie Jonathan Huang sa snaží pravidelne čistiť články od rasistických hesiel, slovenská Necyklopédia zase autorom radí, aby boli zábavní a nepísali príliš urážlivé články hlavne o neznámych osobách. „Lepšie je robiť si srandu z politikov, ktorí riadia celý štát, prípadne svet, ako z bezvýznamných spolupracovníkov v zamestnaní,“ píše sa v podmienkach Necyklopédie.

Na rozhraní sveta humoru a reality sa nachádzajú rôzne encyklopédie o televíznom svete. Autori sa v nich veľmi seriózne a podrobne rozpisujú o neexistujúcich televíznych svetoch a postavách – napríklad o seriáloch Star Trek či Simpsonovcoch. Niektoré klony sú však zamýšľané ako celkom seriózne projekty. Jedným z najznámejších je nacionalisticky ladená Metapedia, ktorá existuje aj v slovenskej podobe.

Kritici klonov Wikipedie sa odvolávajú najmä na ochranu neskúsených internetových používateľov, ktorých môže podobnosť s najrozšírenejšou encyklopédiou popliesť. Na niektoré z nich už reagovali aj oficiálne miesta. V roku 2008 vláda Malajzie upozorňovala novinárov, aby neverili Uncyclopedii, keďže sa v nej o ich krajine píšu lži. Publikum Uncyclopedie sa na tom skvele bavilo.

Samozrejme, vtipne a satiricky nie je v Uncyclopedii opísaná len Malajzia. O Slovensku sa napríklad píše, že napriek tomu, že má vrúcny vzťah k svojmu južnému susedovi, v roku 2005 vystrelilo na Maďarsko nukleárnu hlavicu, ktorá zabila maďarskú národnú kravu. Ako národný šport Slovenska sa v článku uvádza závisť.

Slovensko rôzne opisujú aj domáce internetové encyklopédie. Kým Wikipedia len stroho konštatuje, že Slovensko je vnútrozemská krajina v strednej Európe, nacionalistická Metapedia dopĺňa hneď v prvej vete „správny“ názov – Druhá Slovenská republika a Necyklopédia pompézne dodáva – „Slovensko (niektoré zdroje uvádzajú Slovinsko) je stredom rite, vesmíru, galaxie, slnečnej sústavy, sveta a Európskej únie“.

debata chyba