Veľké zemetrasenie sa Slovensku nevyhne, varujú dejiny

Ľudia si mysleli, že nastal koniec sveta a volali o pomoc. Zem sa triasla, múry praskali, niekoľko starších domov spadlo a pod Mariášom sa prepadol prameň. Táto spomienka sa v Dobrej Vode pri Trnave traduje už vyše sto rokov.

17.01.2010 13:05
Mapa, zemetrasenie Foto:
Mapa seizmicky ohrozených oblastí slovenska, ktorá vyjadruje intenzitu zemetrasenia podľa stupnice MsK-64 (najvyššia je červená 7-8 stupňov).
debata

„Prameň sa stratil a znovu sa objavil až o štyri roky, to mi rozprával otec,“ dodáva Dobrovodčan Jozef Danko. Mariáš je krasová vyvieračka v chotári Dobrej Vody. Bez nej by táto obec prišla o svoj prírodný skvost. Zmenu hladiny podzemných vôd po zemetrasení 9. januára 1906 zdokumentovali aj vtedajší seizmológovia.

Bolo to najsilnejšie zemetrasenia na území Slovenska v 20. storočí a prvé veľké, ktoré tu zaznamenali seizmické prístroje. Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo pri Dobrej Vode, intenzita otrasov dosiahla ôsmy stupeň. To je pomerne veľa, preto veľké boli aj škody, o stratách na ľudských životoch sa však nezachovali nijaké záznamy.

Klesol Slavkovský štít?

Šesťdesiattri ľudí mŕtvych a ďalších stodva zranených. Sedem kostolov a dvestosedemde­siatdeväť domov úplne zničených. Taká bola bilancia dosiaľ najväčšieho zemetrasenia na území Slovenska. Tragédia sa odohrala pred vyše 245 rokmi v Komárne.

Otrasy pôdy bolo cítiť na území s rozlohou 87-tisíc štvorcových kilometrov. Intenzita zemetrasenia v epicentre dosiahla osem až 9 stupňov makroseizmickej stupnice. „Vytvorili sa aj trhliny v pôde a prišlo k stekuteniu pieskov,“ opísal situáciu seizmológ Peter Labák.

Ďalšie silné zemetrasenie postihlo Žilinu. V roku 1858 otriaslo územím 66-tisíc štvorcových kilometrov a poškodilo všetky domy.

V staršej historickej literatúre sa opisujú aj ničivé zemetrasenia v Tatrách. Milan Koreň z Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici upozornil najmä na záznamy v levočskej Hainovej kronike a spišsko-sobotskej kronike.

Podľa nich zemetrasenie z roku 1774 spôsobilo dokonca zníženie Slavkovského štítu o celých 300 metrov, čím stratil primát najvyššieho tatranského končiara. Podľa novších historických bádaní však išlo o búrku, nie o zemetrasenie, počas ktorej sa odlúčilo jedno bralo aj zo Slavkovského štítu, jeho výška sa však nezmenila.

Mačky nás nezachránia

V starých kronikách sa spomínajú rôzne znamenia, ktoré predchádzali ničivým zemetraseniam na Slovensku.

Dodnes sa traduje, že spoľahlivým zvestovateľom blížiacich sa otrasov sú domáce zvieratá, najmä mačky. Známy slovenský seizmológ profesor Peter Moczo síce pripúšťa, že pred zemetraseniami možno niekedy pozorovať nenormálne správanie sa zvierat či zvláštne zmeny niektorých fyzikálnych a chemických veličín, zároveň však dodáva:

„Problém je v tom, že sa nevyskytujú v každej ohniskovej zóne a pred každým zemetrasením. Napríklad v Kalifornii za posledné storočie neboli pozorované nijaké príznaky blížiaceho sa zemetrasenia.“

Niektoré lokality Slovenska, napríklad Dobrovodská ohnisková zóna, patria naďalej medzi aktívne. A nie je vylúčené, že v budúcnosti sa tam môže zopakovať podobné silné zemetrasenie. Neďaleko Dobrej Vody sa nachádza bohunická jadrová elektráreň, tá je však odolná aj proti silnejším otrasom. Napriek tomu v okolí existuje sieť 11 seizmických staníc, ktoré nepretržite sledujú aktivitu v tejto zóne.

„Keďže geologický vývoj územia Slovenska nie je ukončený, veľké zemetrasenia sa mu zrejme nevyhnú, a hoci sa nedá povedať, kedy presne, kde a v akom rozsahu sa vyskytnú, sme na ne pripravení,“ tvrdí seizmologička Miriam Kristeková z Geofyzikálneho ústavu SAV.

Je ohrozená Petržalka?

Podľa niektorých medializovaných správ patrí aj Petržalka so svojím veľkosídliskom do ohniskovej zóny. Seizmológovia to popierajú, zároveň však pripúšťajú: Nie je vylúčené, že v Petržalke sa raz môžu prejaviť svojimi účinkami väčšie zemetrasenia z okolitých ohniskových oblastí na západnom Slovensku a hornom Rakúsku.

Vďaka údajom zo seizmických staníc sa dá do niekoľkých minút presne lokalizovať a určiť veľkosť zemetrasenia na území Slovenska. „To umožní poskytnúť pomoc najviac postihnutým oblastiam rýchle a účinne,“ dodáva Kristeková

Bude sa však dať predísť veľkým škodám, alebo ich aspoň zmierniť? „Seizmické ohrozenie sa berie do úvahy v stavebných normách pre konštrukciu dostatočne odolných budov,“ odpovedá seizmologička.

debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy