Také sú závery reprezentatívneho výskumu o sociálnych nerovnostiach. Sociológovia porovnávali údaje z rokov 1988, 1993 a 2009.
Na sklonku éry socializmu bolo rozhodujúcim faktorom na dosiahnutie úspechu v živote poznať správnych ľudí vrátane politických konexií. V roku 1993 sa tento činiteľ dostal až na 7. miesto. Odvtedy však jeho význam vzrástol dvojnásobne.
„Kým v roku 1993 sa mladým Slovákom črtala takpovediac americká cesta k úspechu, dnes majú pred sebou skôr taliansku cestu,“ myslí si sociológ Roman Džambazovič z Univerzity Komenského. Znamená to, že úspešná kariéra závisí skôr od známostí čí blízkosti k nejakej politickej strane.
Podľa údajov z októbra 2009 sa veľmi posilnil aj ďalší faktor – regionálny. Kde na Slovensku sa človek pokúša urobiť kariéru: V Bratislave, Košiciach, Zemplíne alebo na Kysuciach?
Medzi ďalšie významné činitele patrí odvaha ísť za prácou do zahraničia, mať bohatých rodičov, byť mladý a ctižiadostivý. Väčšina opýtaných však označila za veľmi dôležité aj dobré vzdelanie. „Jeho význam v povedomí verejnosti sa za pätnásť rokov zvýšil takmer dvojnásobne,“ spresnil sociológ.
//Aké konflikty hrozia Slovensku?
//
Výskum zároveň zisťoval názory Slovákov na súčasné a žiaduce rozvrstvenie spoločnosti. Väčšina opýtaných si myslí, že na vrchole je nepočetná elita. Aj strednú vrstvu považuje za nedostatočnú. Naopak, základňa tejto pyramídy je podľa ľudí neprimerane veľká. Prevláda pritom mienka, že všetko by to malo byť naopak.
„Slováci chápu nevyhnutnosť určitých nerovností. Sú však proti priepastným rozdielom medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami,“ dodáva Džambazovič.
Čo sa týka konfliktov medzi rôznymi sociálnymi skupinami, opýtaní označili za najostrejšie napätie medzi Rómami a Nerómami i medzi Slovákmi a Maďarmi. „Vnímajú ho však viac Nerómovia ako Rómovia a Slováci viac ako Maďari, čo svedčí o spolitizovaní celej veci,“ dodal sociológ Ján Bunčák z Univerzity Komenského.
Oveľa menej ľudí však vníma napätie medzi bohatými a chudobnými či medzi manažmentom a zamestnancami. „Takmer vôbec necítia napätie medzi robotníkmi a strednou vrstvou či medzi pracujúcimi a dôchodcami, čo v modernej spoločnosti býva zdrojom vážnych sociálnych konfliktov,“ uzatvára sociológ.