Darovaciu zmluvu ešte v roku 2008 podpísala podpredsedníčka predstavenstva Ružena Lovasová. Na čo bol dar použitý, v utorok pre pracovnú zaneprázdnenosť nevysvetlila. Rovnako ani Fond národného majetku, ktorý Bratislavskú teplárenskú kontroluje. Roman Schlosser, ktorý za fond sedí v dozornej rade teplárne, celú vec obhajoval. „Stanovy spoločnosti určite neboli porušené,“ konštatoval. Vo výročnej správe za rok 2008 však spoločnosť dar nepriznala.
Právnik Pavol Nechala, ktorý spolupracuje s Transparency International, hovorí, že dar plastickému chirurgovi nie je štandardný. Firmy v rámci charity väčšinou dávajú peniaze nemocniciam, prípadne neziskovkám, ktoré pracujú v sociálnych službách a v zdravotníctve. Plastická ambulancia je však čisto komerčná záležitosť. „Ak už aj chcela štátna firma robiť charitu v rámci plastickej chirurgie, nerozumiem, prečo ju nepodporila na Slovensku,“ dodal aj Peter Kunder z Aliancie Fair-play.
Foto: Archív
Viaceré zdroje z podniku vyslovili podozrenie, že za štátne peniaze využila služby českého plastického chirurga práve Lovasová. Profesor Brychta je v súčasnosti v zahraničí. Jeho privátna klinika estetickej chirurgie funguje od roku 2002 a skrášľujú sa v nej aj ženy zo Slovenska.
„Klinika má reklamu na internete, odtiaľ sa o nej ženy dozvedajú. Okrem toho meno profesora Brychtu je známe,“ hovorí slovenský plastický chirurg Gabriel Marsal. Tvrdí, že ženy v zrelom veku si dávajú väčšinou robiť úpravu viečok, vyhladenie tváre a úpravu pŕs, menej liposkuciu. Stotisíc korún mohlo podľa cenníkov slovenských centier plastickej chirurgie vystačiť na viečka, napnutie kože na tvári a krku plus laserové procedúry.
Bratislavská teplárenská darom zákon neporušila. Kunder však upozorňuje, že by na poskytovanie darov v štátnych akciovkách mali existovať jednotné pravidlá. „Štátu však zrejme nezáleží na tom, ako sa v podnikoch hospodári, keďže s tým nič nerobí,“ dodal.
Akciovku ovládajú nominanti Smeru a tepláreň zároveň obchoduje s finančnými skupinami, ktoré v minulosti kritizoval premiér Robert Fico. Tepláreň v roku 2008 predala lukratívne pozemky v centre Bratislavy skupine Penta za vyše 33 miliónov eur a následne výnos presunula do J&T Banky. Súčasné vedenie Bratislavskej teplárenskej sa však zviditeľnilo aj predtým.
Štátni manažéri v teplárni poverení stranou Smer si rozdelili na odmenách za rok 2006 sumu 3,5 milióna korún, hoci do teplárne nastúpili len koncom roka 2006. Nominanti predchádzajúcej vlády, ktorí viedli podnik väčšinu roka 2006, odmeny z firemného zisku nedostali. Na popredné strany novín sa tepláreň dostala aj koncom roka 2008, keď chcela presadiť zdraženie tepla o 28 percent. Nárast cien vtedy stopol premiér Robert Fico aj na úkor strát firmy.
Ružena Lovasová je manželka Štefana Lovasa, ktorý je vrchným riaditeľom úseku prevádzky v štátnej firme Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Aj túto firmu vedú nominanti Smeru.
Mrhanie verejnými peniazmi
- Fond národného majetku v roku 2008 neváhal dať 17-tisíc korún za knihu osobností – Who is Who v Slovenskej republike. Kúpil ju v najdrahšom vyhotovení z pravej kože s trojstranným zlatorezom a s utkanými modro-zlatými záložkami. Knihu fond kúpil krátko po tom, čo sa do nej dostal predseda výkonného výboru Vladimír Kocourek (Smer)
- Nominanti strany Smer v Teplárni Košice si odhlasovali za činnosť v roku 2006 odmeny vo výške sedem miliónov korún. A to napriek tomu, že do spoločnosti nastúpili len v novembri 2006 a boli tam teda len dva mesiace. Ďalšie odmeny si chceli vyplatiť v roku 2008, keď zasiahol premiér Robert Fico. Odmeny za rok 2006 však Fico ponechal.
- Za trojnásobne predraženú cenu opravuje fasádu na svojej budove ministerstvo hospodárstva na čele s ministrom Ľubomírom Jahnátkom (Smer). Firme BesT Stav, ktorej spolumajiteľkou je ministrova suseda z jeho bydliska v Nitrianskych Hrnčiarovciach, platí ministerstvo 111 eur (3¤344 korún) za štvorcový meter fasády. Zákazku preveruje Úrad pre verejné obstarávanie.
- Minister financií Ján Počiatek (Smer) sa po nástupe rozhodol, že nebude vo svojej kancelárii sedieť na stoličke, ktorú predtým dral Ivan Mikloš, a za jeho stolom. Na nový pracovný stôl minul zo štátnej kasy 250-tisíc korún, len koža na ňom stála 16-tisíc korún. K nemu prikúpil kreslo za ďalších 50-tisíc. ,,Je pravda, že to vybavenie je dosť drahé. Lenže to, ktoré tam bolo pôvodne, sa nehodilo ani pre obyčajného úradníka," odkázal vtedy Počiatek cez hovorcu.
- Za novými dverami sa na ministerstve krátko po voľbách uzavrela vo svojej kancelárii ministerka práce Viera Tomanová (Smer). Tie aj s montážou vyšli rezort na takmer 270-tisíc korún.
- Na pekné kúpeľne a sprchovacie kúty zo štátnych peňazí sú zaťažení niektorí vrcholní predstavitelia štátu. Niekdajší minister životného prostredia Jaroslav Izák (SNS) investoval do sprchovacieho kúta, sociálneho zariadenia a dvoch kancelárií v rezorte pol milióna korún. Hygienický trakt na Najvyššom súde, ktorý dal upraviť nový šéf Štefan Harabin (kedysi minister za HZDS), tiež zhltol státisíce.