Darovaciu zmluvu podpísal podpredseda predstavenstva Štefan Lovas. Rovnakú sumu pritom dostal ten istý lekár od ďalšej štátnej firmy – Bratislavskej teplárenskej. Zmluvu za ňu podpisovala Lovasova manželka Ružena. Tá má v teplárni tiež funkciu podpredsedu predstavenstva.
„Nevidím v tom nič zlé, že som podpísal peniaze pre takúto kliniku. Dary môžu dostávať aj súkromné firmy, nielen charita,“ hovorí Lovas. Zákon štátnemu podniku rozdávanie takýchto darov nezakazuje. Najvyšší kontrolný úrad, ktorý má sledovať podozrivé míňanie, sa k prípadu nevie vyjadriť.
Obdarovaný lekár si mal za peniaze dovybaviť kliniku. Lovas tvrdí, že v Brne nebol na liposukcii ani na inej skrášľovacej procedúre, rovnako ani jeho manželka. „Pána Brychtu poznám osobne,“ vysvetlil dôvod, prečo si vybral práve českého lekára. Ak predstavenstvo rozhodne, je podľa vlastných slov ochotný peniaze vrátiť. „To isté platí aj v prípade manželky,“ dodal.
Peter Kunder z Aliancie Fair-play upozorňuje, že dary súkromným plastickým chirurgom do zahraničia nie sú štandardné, aj keď na papieri pôsobí všetko v poriadku. Právnik Pavel Nechala, ktorý spolupracuje s Transparency International, hovorí, že takmer v každej firme sa rozdávajú čudné dary. „Väčšinou sa rozdeľujú na základe osobných kontaktov ľudí z vedenia,“ uviedol Nechala. Podotkol, že každá akciová spoločnosť má na obdarúvanie vlastné pravidlá.
Bratislavská teplárenská svoj dar plastickému chirurgovi obhajuje. Podľa hovorkyne Jarmily Galandákovej interné smernice firmy porušené neboli. Galanádková tiež tvrdí, že Ružena Lovasová nevyužila služby plastického chirurga.
V prípade teplárne nejde o prvé pochybné použitie peňazí. Denník Pravda zistil, že podnik platí svojim manažérom členské karty v exkluzívnom klube pre milionárov. Ročné členské v klube Penati sa pohybuje okolo sedemtisíc eur. Strana Smer podľa jej hovorkyne Kližanovej-Rysovej už vydala pokyn na zrušenie zmluvy. Taký luxus totiž nie je možné financovať zo štátnych peňazí.
Vedenie do oboch firiem dosadila strana Smer. Manažéri z iných štátnych podnikov si klubové karty platia sami. Platy v štátnych firmách sa totiž aj v čase krízy dajú porovnať so mzdami u súkromníkov. Jarmila Galandáková tvrdí, že mzdy manažmentu nemôže zverejniť, lebo patria medzi osobné údaje. Podľa zdrojov denníka Pravda generálny riaditeľ zarába 3 025 eur mesačne, plus dostáva 2 000 eur za účasť v predstavenstve. Podpredseda predstavenstva má základný plat okolo 2 850 eur, odmena za funkciu v predstavenstve je asi 1 800 eur. Obaja dostávajú ešte ročné odmeny, ktoré predstavujú 100 percent ročného základného platu.
Bývalý predseda parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Gábor Gál oponuje Galandákovej a tvrdí, že údaje o platoch musia zverejniť. Firma ich mala už dávno posielať parlamentnému výboru. „Ak podnik vlastní štát, platy sa nesmú tajiť,“ dodal Gál. Majetkové priznania vysokých manažérov teplárne doteraz parlamentný výbor nezverejňoval, lebo firmu nemal v zozname. Tajomníčka výboru potvrdila, že im ju nik nenahlásil a preto nemohli o nej vedieť. Podľa nej to malo urobiť príslušné ministerstvo hospodárstva. Dagmar Hlavatá z komunikačného oddelenia ministerstva posunula zodpovednosť na akcionára a tým je Fond národného majetku. Ten sa vo štvrtok nevyjadril.