Dnes sa muži a ženy zoznamujú napríklad cez internet alebo cez chat. Ako sa zoznamovala stredná alebo staršia generácia?
Takéto možnosti vtedy, samozrejme, neboli a ku klasickým inzerátom mala moja generácia dešpekt. Považovali sme ich za umelinu. Takže ani podobne nadväzované známosti sa veľmi nevyskytovali. Príležitosti pre nás predstavovali zábavy, nielen fašiangové ako v tomto období, ale aj majálesy, juniálesy, mikulášske, katarínske… A tiež výlety do prírody. A nakoniec brigády, z ktorých som si dokonca zapamätal pesničku: „Pod Trenčínom, pod Trenčínom tečie bystrý Váh, tam som spoznal krásne dievča v prvých brigádach“. Je to pravda, zoznamovali sme sa na Trati mládeže, na kanáli Nitra-Žitava, skrátka pri práci.
To muselo byť romantické.
Musím sa však priznať, že keď sa spätne pozerám do minulosti, veľmi ťažko sa viem zbaviť spomienkového optimizmu. Aj vtedy existovali veľké rozdiely medzi spôsobmi, akými sa nadväzovali známosti. Očividná však bola oveľa väčšia hanblivosť a ostýchavosť mladých ľudí. A bolo aj menej rozvodov. Keď som chodil na základnú školu, tak jeden jediný chlapec – a bolo nám ho všetkým ľúto – mal rozvedených rodičov. Tento jav trval dosť dlho.
Súvisí teda väčšia ostýchavosť mladej generácie s tým, že boli vzťahy pevnejšie a trvácnejšie?
Určite v tých časoch bola pevnejšia monogamná kultúra. Podstata zaľúbenosti, lásky a jej vyznania, pravdaže, zostáva rovnaká, ale sú tam isté časové a historické odlišnosti – napríklad povedať niekomu „ľúbim ťa“, s tým sa kedysi neplytvalo. Skôr sa hovorilo „páčiš sa mi“ alebo „rád by som sa s tebou stretával“.
Je fakt, že dnes povie „ľúbim ťa“ spolužiak svojej spolužiačke za to, že mu pomôže s úlohou. Má napriek tomu, že sa týmito slovami plytvá, zmysel ich vyslovovať? A je dobré pre vzťah vysloviť vyznanie hneď na začiatku alebo to môže mať opačný účinok a partnera či partnerku odplašiť?
Mohlo by. V každom prípade nadmerné používanie týchto slov je prienikom nejakej inej kultúry k nám. Keď pozerám americké seriály, tam každú chvíľu niekto niekoho miluje, ľúbi a stále si to hovoria. Sú to, samozrejme, pekné slová. Ale v minulosti skôr vzťah gradoval, stupňoval sa a až časom nadišla vhodná chvíľa na takéto vyznanie. Prišlo to neskôr, niekedy po týždňoch, dokonca aj po mesiacoch.
Dalo sa to chápať ako prejav vážneho vzťahu?
Áno. Kto povedal niekomu „ľúbim ťa“, malo to veľkú váhu, tak ako keď kedysi chlapec postavil máj pred domom vytúženého dievčaťa a celá dedina to videla.