„Odvtedy sme neprijali žiadneho klienta, hoci sa nám uvoľnilo šesť miest. Žiadna obec nebola ochotná zaplatiť,“ uviedla Alica Miklášová, riaditeľka Domova dôchodcov Klas, ktorý založilo Vrbové. Riaditeľka dodala, že malé dediny majú napätý rozpočet, ktorým otrasie financovanie aj jedného penzistu. Udržiavanie voľných miest siaha zariadeniam na existenciu. Za menšie peniaze musia totiž platiť ten istý personál, kuchyňu, kúrenie a ostatné náklady.
Obce dostali povinnosť platiť za svojich občanov v novom zákone o sociálnych službách, no nedostali na to peniaze. Zákon platí od januára 2009. Združenie miest a obcí sa s vládou dohodlo, že štát im náklady na sociálne služby uhradí. Aj napriek tomu sa mestá do zmlúv nehrnú.
„Obávajú sa, že príde nová vláda a memorandum zruší. Oni potom budú musieť do smrti klienta financovať jeho pobyt v domove,“ vysvetľuje riaditeľ Arcidiecéznej charity Košice Cyril Korpesio. Pre výpadok peňazí začínajú zariadenia rušiť miesta pre dôchodcov a zvyšujú miesta pre sociálne služby, ktoré platí župa.
„Pri súčasnom trende rušenia miest pre seniorov sa môže stať, že časom už žiadne nebudú,“ podotkla Miklášová. Mestá vlani neplatili ani župám, ktoré spravujú kombinované domovy sociálnych služieb so zariadeniami pre seniorov. „Obce neboli schopné a ochotné uhrádzať náklady za svojich občanov,“ povedala hovorkyňa banskobystrickej župy Iveta Kureková.
Samosprávy dostali s novým zákonom právo rozhodovať o tom, kam žiadateľov umiestnia. Začali preto uprednostňovať vlastné domovy. „Jednej našej obyvateľke vydali úrady rozhodnutie, že ju premiestnia do domova, ktorý spravuje mesto,“ hovorí Mária Hudáková, riaditeľka Centra sociálnych služieb Samaritán. „Bývala pritom u nás už deväť rokov a sama si ho vtedy vybrala.“ Výsledkom uprednostňovania je, že veľké mestské domovy sú plné, ľudia čakajú v poradovníkoch, a ostatné zariadenia majú voľné miesta.
Mária Filipová, vedúca odboru sociálnych vecí na Mestskom úrade v Banskej Bystrici, tvrdí, že mesto nemá peniaze na to, aby uspokojilo všetkých čakateľov. Banská Bystrica zaplatila vlani pobyt v inom ako v mestskom zariadení 12 klientom. Mesto Prešov však financovalo len vlastné dva domovy, podobne aj Poprad. Najbohatšia Bratislava je v inej situácii, z rozpočtu pre neverejné domovy vyčlenila okolo 500-tisíc eur.
Helena Woleková, riaditeľka nadácie Socia, upozorňuje, že ak obec odmietla umiestniť svojho obyvateľa v domove dôchodcov, môže sa jeho rodina obrátiť na prokurátora, podať žalobu na súd alebo upozorniť kontrolóra obce. „Občan sa musí domáhať svojho práva,“ povedala Woleková.
Rodiny, ktoré nevedia dostať svojich najstarších členov do domova, riešia ich opateru svojpomocne. Solventnejšie deti sa skladajú a platia za rodičov plnú cenu. V Bratislave ich jeden mesiac v domove pre seniorov vyjde asi na 1 200 eur, v regiónoch sa suma pre samoplatcov pohybuje nad 600 eur. „Ľudia u nás viac využívajú opatrovateľskú službu, tá sa však dnes obmedzila na nákupy, donášku stravy alebo upratanie. To pre väčšinu penzistov nestačí,“ povedala Miklášová.
Neverejné penzióny pre zložitý zákon nevedia, ako nastaviť cenníky. Ľudia v nich platia okolo 250 eur mesačne. Ceny v župných domovoch sa pohybujú okolo 200 eur. V minulom roku zdražoval Bratislavský kraj, týždenný pobyt zdražel asi o 6 eur, tí, ktorí sú v domove celý rok, zaplatia mesačne viac o 7,30 eura. V Trenčianskom kraji ceny rástli v súvislosti s celkovým rastom cien na Slovensku.
Voľné miesta najmä u neverejných poskytovateľov eviduje Nitriansky kraj, V Banskobystrickom kraji sú schopní umiestniť občana ihneď okrem zariadení v okresoch Banská Bystrica, Zvolen a Brezno. V Žilinskom kraji je najväčší pohyb klientov v domove v Likavke, kde nie sú v poradovníku žiadni čakatelia.
Ľudia sa o svojich blízkych chcú postarať doma
Nad sociálnymi službami v obciach prevzalo záštitu Združenie miest a obcí. To s vládou podpísalo memorandum, v ktorom sa štát zaväzuje, že obciam uhradí náklady aj na domovy dôchodcov. Podpredseda združenia Jozef Turčány tvrdí, že vo financovaní treba ešte robiť zmeny.
Koľkým obciam boli v súvislosti s memorandom uhradené náklady?
Túto možnosť využilo 851 miest a obcí. Z nich si finančné nároky uplatnilo 603. Za minulý rok dostanú viac ako 2,4 milióna eur, ktoré by im mali byť vyplatené do 5. marca. ZMOS dohodlo s ministerstvom práce systém štvrťročného monitoringu dosahov zákona o sociálnych službách.
Niektoré zariadenia sa pre nedostatok peňazí menia na domovy sociálnych služieb, pretože majú od župy istý príspevok. Zmiznú klasické domovy dôchodcov?
Pokles počtov klientov v niektorých typoch zariadení je spôsobený viacerými faktormi. Môže ho vyvolávať už spomínaná nejednoznačnosť kompetencií medzi samosprávnym krajom a obcami, finančná neprimeranosť zo strany niektorých poskytovateľov a, samozrejme, nedostatok peňazí na ich výkon. Jedným z faktorov je aj to, že v mnohých regiónoch sa jednoducho ľudia o svojich blízkych chcú postarať doma a terénne služby majú prednosť pred ambulantnými a pobytovými.
Denný stacionár alebo sociálny taxík je pre penzistov v niektorých obciach nedostupný. Čo má potom robiť dôchodca?
Je len ťažko predpokladať, že všetkých 2 900 miest a obcí bude vykonávať všetky služby a úlohy na svojom území. Niektoré majú podporný charakter – denný stacionár, výkon niektorých je posunutý na neskoršie obdobie. Jednou zo spoločných úloh nášho združenia so samosprávnymi krajmi by malo byť aj vytvorenie siete sociálnych zariadení s prihliadnutím na potreby regiónov, miest a obcí.
V systéme funguje asi 80 zariadení, ktoré majú privilegované postavenie, pretože ich dotuje štátny rozpočet. Nemali by sa aj ostatné obecné domovy zrovnoprávniť s touto skupinou?
V čase, keď tieto zariadenia prechádzali zo štátu na samosprávu, sa asi inak postupovať nedalo. Do budúcnosti je potrebné dohodnúť nielen rozsah pôsobností, ale aj systémové zmeny vo financovaní. S ohľadom na prijaté memorandum máme na to čas do konca roka 2010. Uvedomujeme si však, že ide o ťažkú a citlivú oblasť.
