Hriech nejde do huby, ale z huby, ospravedlnili Veľkokostolanci írečitým slovenským príslovím oneskorenú zakáľačku. Mali však aj praktický dôvod. Kultúrny dom bol až do konca fašiangov obsadený. V sobotu o ôsmej ráno sa desať-, dvanásťroční šarvanci z bytoviek v centre dediny zbehli na dvor ku kultúrnemu domu. Mali tu zaklať prasa. Kto by sa nešiel pozrieť na také dobrodružstvo.
Všetko však bolo trochu inak. Presne v stanovenú hodinu dorazila pred kulturák veľká dodávka. Z nákladného priestoru trčala trojnožka a z nárazníka kvapkala krv. Z auta vyskočili mladí mäsiari Marek Bučko s Tomášom Kollárom a na prekvapenie detvákov vytiahli už zabitú 110-kilovú ošípanú.
Nijaký kvikot, nijaká streľba, nijaký prúd horúcej krvi do misky. To najnapínavejšie sa odohralo na dvore u pečeňadského farmára Františka Bokora, ktorý podaroval jedno zo šiestich prasiat veľkokostolianskej neziskovej organizácii Noemi. Ďalších päť kúpili organizátori od družstevníkov vo Veselom. Už v piatok ich spracovali do klobás, tlačeniek a jaterníc, len posledné prasa na ukážku opaľovali a porciovali pred vďačnými malými aj veľkými divákmi.
„Predpis nepustí, prasa sa nesmie zabíjať na obecnom priestranstve,“ vysvetlil zmenu v zabíjačkovom scenári veterinárny lekár Miroslav Bernát. Práve on ako odborník dohliadal na to, aby verejná zakáľačka bola v súlade s prísnymi nariadeniami Európskej únie.
Za necelú hodinku bolo prasa dokonale opálené, vyholené a mäsiari s pomocníkmi sa skvele bavili. Po kalíšku nefalšovanej slivovice, ktorou ich počastoval Vladimír Mišík, sa všetkým rozviazali jazyky.
„Zo zabíjačiek sa stáva folklór a naše deti ich onedlho budú poznať len z obecnej kroniky,“ poznamenal Marek Bučko. Tohto roku mal na konte len 25 zabíjačiek, ešte pred pár rokmi to bol dvojnásobok. „Zbožie (obilie) aj odstavčatá podraželi, ľuďom sa prasce neoplatí chovať, najmä keď v supermarkete kúpia kilo karé pomaly za tri eurá,“ objasnil úpadok záujmu o zabíjačky mäsiar.
Lenže v žiadnom supermarkete nevedia ponúknuť také črievka (jaternice), tlačenku, klobásu a zabíjačkovú kapustnicu, akú vie pripraviť Bučko. Do tlačenky dáva chudé mäsko, žiadne chrupky a kože. Jaternice dochucuje majoránom, recept na klobásku nechce prezradiť, iba povie, že je v jeho ústach.
Ešte nebolo jedenásť hodín a pred kultúrnym domom sa stavali do radu ženy s košíkmi. Špeciality sa míňali rýchlo a popoludní organizátorom začínalo byť úzko ako vlani. Vtedy zaklali dve prasatá a len sa tak po nich zaprášilo. Teraz dedina uvoľnila, nehľadiac na pôst, uzdu svojej chuti a maškrtila aj na zabíjačkovej kapustnici. Čo už, pravá zabíjačka sa premenila na neplánované hody.
Nad malým hriechom možno privrie oko veľkoryso aj vševediaci. Veď výťažok vyše 1 500 eur zo zabíjačky putoval pre neziskovku, ktorá peniaze potrebuje na prevádzku veľkokostolianskeho Domova dôchodcov.
