Za každým stoja po tri kraje, dva nechceli povedať, koho podporujú. Analytici sa zhodujú, že je ťažké hádať, koho straníci zvolia na čelo kandidátky. Prihovárajú sa však za víťazstvo exministerky práce a prezidentskej kandidátky Radičovej. „Ak budú myslieť na volebný výsledok SDKÚ, zrejme vyberú Radičovú,“ uviedol politológ Grigorij Mesežnikov.
Kým Radičová hovorí o pomoci strane a spolupráci, Mikloš prezentuje seba. „Mám dosť skúseností a schopností a cítim aj dostatok sily, vôle a odvahy,“ zdôvodnil Mikloš, prečo by ho mali voliť. Obaja však opakujú, že nech vyhrá ktokoľvek, v kampani budú tím.
Aj keď Radičová získa volebné líderstvo, v strane nemusí mať vyhraté. „Oni sú schopní pragmaticky uznať, že ona je určite voliteľnejšia. Potom však poslanci budú prikyvovať Dzurindovi. Nech je výsledok akýkoľvek, Ivetu nemusí poslanecký klub poslúchať,“ povedal bývalý člen SDKÚ Branislav Zahradník. Preto by podľa neho mohli Radičovú nechať získať percentá vo voľbách. „A potom ju odstaviť, napríklad pre zlý výsledok,“ dodal.
Voľba lídra sa odrazí aj vnútri strany, dodáva analytik agentúry Polis Ján Baránek. Radičová nemá v strane svoju kliku, aj tak by jej zvolenie oslabilo Mikuláša Dzurindu. Podľa Baránka zakladateľ a dosiaľ jediný šéf SDKÚ končí. „Vnímam ho ako dočasného predsedu – do kongresu,“ konštatoval.
Po prvý raz od úspechu lídra SDKÚ v boji proti Vladimírovi Mečiarovi pred dvanástimi rokmi odchádza Dzurinda do ústrania. Po škandále s financovaním strany cez schránkové firmy sa o poslanecké kreslo neuchádza. Keby SDKÚ zostavovala vládu, nebol by premiérom on, ale volebný líder. Ten by aj rokoval o koalícii.
Členovia strany rozhodujú aj o poradí na kandidátke, a tým aj šanci na zvolenie do parlamentu. V SDKÚ to budú druhé primárky, teda priama voľba kandidátov na poslancov Národnej rady členmi strany. Prvé boli pred parlamentnými voľbami v roku 2002, o štyri roky neskôr ich vedenie strany zrušilo. Dôvodom bol nedostatok času na zorganizovanie členského hlasovania pre predčasné parlamentné voľby.