„Vy chcete vedieť, koho sme volili za líderku? To nemôžeme povedať. To je prísne tajné. Ešte by nás na druhý deň za to zavreli!“ zaburácal smiech z hlúčiku straníkov postávajúcich pred volebnou miestnosťou. Zvláštne bolo, že voliči, ktorí na lístku označili Ivana Mikloša, to povedali narovinu. Tí ostatní mlčali. Ktovie, či sa hanbili za to, že svoj mužský hlas dali žene…
Marek Šebeňa volil Mikloša aj preto, že je to chlap. „Ešte stále platí všade na svete aj na Slovensku, že chlap je v politike viac akceptovaný. Myslím, že Mikloš bude pri vyjednávaniach s ostatnými stranami zdatnejší a ráznejší.“
Iveta Radičová pritom mala v Nitrianskom kraji už v prezidentských voľbách mohutnú podporu. Šebeňa to uznal. „Za prezidentku by som ju volil aj ja. V tomto prípade by bola lepšia ako Mikloš, dokázala by reprezentovať Slovensko, je medzi ľuďmi populárna. Ale ako premiérka… To nie. Tam treba chlapa.“
Už od dvanástej hodiny, kedy sa otvorila nitrianska volebná miestnosť, tu bol nával. Chlapi sa rinuli do útlej volebnej miestnosti, až komisia chvíľami nestíhala odovzdávať papiere. Podaktorých povzbudila kvalitná ranná porcia olympijského hokeja Slovenska s Kanadou.
Za necelú hodinu odvolila možno tretina všetkých členov. Len v kúte stála opustená krabica s nápisom Pohranice. Účasť vidieckych straníkov visela na vlásku, vonku sa totiž ukázalo slnko.
„Zvyčajne to býva tak, že ak je vonku pekné počasie, ľudia neprídu. Radšej sa venujú vinohradom alebo niečo robia na dvore,“ prezradil predseda komisie Vladimír Malý. Po otázke na predbežné výsledky sa usmieva. „Radičová má v Nitre naozaj silnú podporu, no nie až takú jednoznačnú. S jej menom sa nespája staršia generácia v strane. Pre niektorých je to výhoda, pre iných nevýhoda.“ Väčšina Nitranov sa nakoniec rozhodla pre nového kormidelníka.