Minister je rád, že SNS zákon prešiel, „pretože je nemysliteľné, aby boli na súkromných školách holé steny“. Vlastenecká legislatíva sa však v prípade štátnych symbolov cirkevných a súkromných škôl netýka, musia ju dodržiavať len štátne. Neštátnym školám prikazuje zákon len hymnu v pondelok pred vyučovaním. Tú budú musieť počúvať žiaci všetkých základných a stredných škôl. Tým, ktorí nemajú v triedach školský rozhlas, legislatíva situáciu skomplikovala. Rezort im pomocnú ruku podať neplánuje. „Je to na nich, predsa nebudeme vydávať organizačné pokyny ku školskému rozhlasu, tá doba je dnes predsa už kdesi úplne inde,“ konštatoval Mikolaj.
Celé organizačné zabezpečenie zákona je podľa ministra na školách, pretože ani zákon nepredpokladá vydanie vyhlášky. „Budú musieť si to zakúpiť, budú musieť investovať,“ odkázal školám minister. Kde na to majú zriaďovatelia zobrať peniaze, nepovedal.
Základné školy sú v pôsobnosti obcí, stredné školy má na starosti VÚC. Minister prízvukuje, že podstata a duch zákona je úplne o niečom inom ako o technickom a technologickom zabezpečení. Pre školy zostávajú otázkou i texty hymny a preambuly. Zákon nešpecifikuje ich umiestenie ani formu, v akej ich treba vystaviť. „Predpokladáme, že sa k tomu každý postaví tak, aby ten text bol na dôstojnom mieste, v dôstojnej veľkosti písma,“ reagoval Mikolaj. Čo znamená „dôstojné“ vraj musí každá škola zvážiť sama.
Porušovanie zákona bude v školách kontrolovať štátna školská inšpekcia, možno aj krajské školské úrady. Sankcie však nebudú. SNS sa spolieha na uvedomelosť vedenia inštitúcií. „Je to vizitka tej školy, je to vizitka toho riaditeľa, je to vizitka voči rodičom, voči žiakom, voči legislatíve tohto štátu,“ nazdáva sa minister s tým, že dodržiavanie vlasteneckého zákona by malo byť cťou a zodpovednosťou každého riaditeľa. Zatiaľ čo jeden z predkladateľov zákona Rafael Rafaj (SNS) v utorok tvrdil, že zákon bude sprevádzať aj vykonávací predpis, Mikolaj to v stredu s určitosťou nepotvrdil. Vraj ukáže prax.
Štátna hymna bude od 1. apríla otvárať aj rokovania vlády, parlamentu, obecných a mestských zastupiteľstiev či verejných zhromaždení obyvateľov obce. Povinne sa bude hrať aj na športových podujatiach a súťažiach organizovaných národnými športovými zväzmi.
Zástupcovia škôl sa zhodujú, že zariaďovanie učební štátnymi symbolmi im zvýši náklady. „Školám chýbajú financie na pomôcky, neviem odkiaľ zoberú na zástavy či rámy na texty preambuly Ústavy a hymny,“ upozornila hospodárka Základnej školy Hrnčiarska v Humennom. Potvrdil to aj riaditeľ prešovskej školy Schwarzbacher, podľa ktorého školy s takými nákupmi nepočítali. Cena štátnej zástavy závisí od veľkosti, začína sa na hranici približne desať eur a môže sa vyšplhať až na niekoľko desiatok eur.
Riaditelia škôl zatiaľ nevedia, ako by mala „výzdoba“ vyzerať. „Otázkou zostáva, aká veľká má byť zástava, ako a na čom má byť vytlačený text preambuly či hymny,“ poznamenali zástupcovia oslovených škôl. Jasnú predstavu nemá ani ministerstvo školstva, ktoré zatiaľ o prijatí vyhlášky či organizačného pokynu pre školy neuvažuje.
Právna norma poslancov za SNS Jána Slotu a Rafaela Rafaja tiež ukladá novoprijatým štátnym zamestnancom zložiť sľub vernosti Slovenskej republike. „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike, jej ústavným zásadám a jej demokratickému zriadeniu. Sľubujem, že ako občan Slovenskej republiky budem podľa svojich možností a schopností oddane a verne chrániť svoju vlasť, jej územnú celistvosť, zvrchovanosť, štátnu suverenitu a mať v prirodzenej úcte jej štátne symboly,“ budú vravieť štátni zamestnanci. Národniari upustili od pôvodného návrhu, aby sľub vernosti skladali i 15-roční tínedžeri pri preberaní občianskeho preukazu.
Národniarsky návrh podporilo 77 zo 122 prítomných poslancov. Hlasovali zaň zákonodarcovia Smeru, SNS a HZDS a nezaradený Anton Korba, predseda parlamentu Pavol Paška nehlasoval. Opozícia bola proti alebo sa zdržala hlasovania.