Masaryk bol polovičný Slovák. Narodil sa pred 160 rokmi

Spisovateľovi Karlovi Čapkovi, ktorý v Topoľčiankach pripravil Rozhovory s TGM, sa zdôveril: „Já jsem byl vlastně napůl Slovačisko.“ Veď áno, otca mal Slováka z Kopčian, matka pochádzala s ponemčeného moravského prostredia. Básnik Ján Smrek napísal, že Masaryk aj cítil slovensky, len „to mal dať aspoň z času na čas znať“. Prvý československý prezident sa narodil pred 160 rokmi, 7. marca 1850 v Hodoníne.

Vojenská blúza zapnutá až ku krku. Na hlave brigadírka s bielo-modro-červenou kokardou. A na nohách rajtky s čižmami. Takého si zapamätali „tatíčka“ Masaryka najstarší obyvatelia Topoľčianok. Hlava štátu tu mala svoje letné sídlo, kde pravidelne oddychovala a úradovala najmenej päť týždňov v roku.

Mária Laktišová má už takmer 102 rokov, ale spomienky na mladosť a detstvo si dobre uchovala. „Masaryka sme často vídali v dedine alebo na poli, väčšinou na jeho hnedom koníkovi Hektorovi,“ rozpráva starenka. „Pán prezident boli dobráčisko a každému sa klaňali.“

František Beňuš prvýkrát videl prezidenta pri jeho poslednej návšteve Topoľčianok – 17. augusta 1933. Potom až do svojej smrti v septembri 1937 Masaryk chorľavel a necestoval. „Mal som len štyri roky, sedel som otcovi na pleciach neďaleko slávobrány,“ spomína Beňuš. „Dodnes počujem, ako mi ktosi hovorí: zakývaj, Ferko, pánovi prezidentovi, zakývaj. Nuž som kýval.“

Dnes sa pripomína Masarykov čechoslovakizmus, už menej jeho vrúcny vzťah k Slovensku. Kto vie o tom, že Masaryk bol členom pražského spolku slovenských študentov Detvan? Alebo o jeho pravidelných návštevách Bystričky pri Martine, kde s rodinou letoval ešte ako univerzitný profesor?

Postupne sa stal skutočným znalcom slovenských pomerov, na rozdiel od tých českých politikov, pre ktorých krajina medzi Dunajom a Tatrami bola pri prevrate v októbri 1918 „španielskou dedinou“. A mnohí si Slovákov ešte dlho mýlili s južnými Slovanmi, predovšetkým Slovincami, ako to vtedy zaznamenal český novinár Jan Hajšman.

Vysvetlenie je pomerne jednoduché: Česi a Slováci žili síce dlho v tesnom susedstve, v jednej, ale rozdelenej monarchii. Najmä po štátoprávnom vyrovnaní v roku 1867 bolo Uhorsko akoby iným štátom. A so Slovincami zasadali českí poslanci v ríšskej rade a na balkánskom juhu monarchie pracovalo veľa českých odborníkov.

Masaryk však dobre vedel, kto sú Slováci. O to viac prekvapuje jeho nepochopenie podstatnej slovenskej otázky. „Muž, ktorý napísal, že štáty sa udržujú ideálmi, na ktorých vznikli, vložil tomu svojmu do kolísky mylný predpoklad, že existuje jediný štátny národ československý,“ poznamenáva český historik Anton Klimek.

Napriek tomu ostáva TGM „jednou z najvýznamnejších postáv slovenských dejín“. To sú už slová slovenského historika Dušana Kováča. Veď vznik Československa, na ktorom mal Masaryk leví podiel, zachránil Slovákov pred úplnou maďarizáciou. Krátko predtým sa k slovenskej národnosti hlásilo už len 2 715 vzdelancov Uhorska, prevažne farárov, duchovných správcov a pôrodných babíc.