Ako teda vyzerá obyčajný jedálniček priemerného Číňana?
Základom sú poriadne raňajky. Tie tvoria rôzne horúce kaše z rozvarenej ryže či obilnín, ktoré sa dajú piť z misky. Sú veľmi sýte. Niekde si ráno doprajú aj pirôžky plnené mäsom či zeleninovou zmesou. Raňajky musia človeka zasýtiť až do večere, cez deň sa jedia len nejaké jadierka či ovocie, prípadne špeciálne varené vajcia alebo pečené sladké zemiaky, ktoré chutia ako jedlé gaštany. Na večeru sú potom už sýtejšie pokrmy, niekde aj s mäsom, obľúbená je aj ryža s vajcom.
A čo „čierne vajcia“, čo si pod tým predstaviť?
Keďže Číňania chovajú sliepky, ale vajíčka nepotrebujú na pečenie ako my, vyrábajú si tzv. „čierne vajcia“. Obyčajné vajíčka nechajú štyridsať dní vo vlhkej pivnici hniť v slame zmiešanej s hlinou. Vajíčko prejde zvláštnym procesom hnitia, pričom vnútro sa zmení v sýtozelené a žlté prúžky s čiernym obalom. Je to také rôsolovité ako slimák, ale veľmi chutné a sýte.
Okrem jedál, ktoré sú u Slovákov obľúbené, existuje v Číne aj veľa pokrmov, pri ktorých by našinci pokrútili nosom?
Koluje o tom jeden vtip, že Číňan zje všetko, čo má štyri nohy, okrem stola, všetko, čo lieta, okrem lietadla a všetko, čo pláva, okrem ponorky. A má to niečo do seba. Číňania naozaj zužitkujú takmer všetko z každej potraviny. Keď som sa raz prechádzala Pekingom, natrafila som na sviatočný trh, akúsi obdobu našich vianočných trhov. Dali sa tam kúpiť napríklad opekané kostry všelijakých jašteričiek, vyzerali trochu ako malí dinosauríci. Pražené v oleji však chrumkajú ako praclíky. Kedysi jedli aj mozgy opičiek a malé vtáčiky. To by som, samozrejme, zjesť nedokázala.
A aké pre Slováka exotické čínske jedlo ste už ochutnali?
Jedna kamarátka z Čínskej akadémie vied ma raz pozvala na hostinu k jej rodičom, ktorí ma medziiným ponúkli aj restovanými žabími nožičkami. Vyzerali ako malé paličky s opekaným mäskom. Boli fantastické! Len mi bolo ľúto tých žabiek. Na západe Číny nám zase ako špecialitu položili na stôl misku plnú háďat, stiahnutých z kože, ružovučkých, širokých ako prst a dlhých ako lakeť. Zo slušnosti som sa pokúsila z jedného odhryznúť, ale nedalo sa to. Tak som ho začala hltať ako hadičku na gastroskopii. No potom ešte aj na druhý deň som z toho bola dokonale sýta, a tak som pochopila, prečo je to špecialita. V čase hladu stačilo zjesť jedného či dvoch takých hadíkov a žalúdok mal čo tráviť aj tri dni.
Vráťme sa však ešte k tradičnejším pokrmom. Dá sa vôbec povedať, že existuje jedna „čínska kuchyňa“, či je to rovnako hlúpe zovšeobecnenie ako tvrdiť, že existuje „európska kuchyňa“?
Samozrejme, aj čínska kuchyňa má svoje mnohé podoby. Závisí to najmä od surovín, ktoré sú v danej oblasti k dispozícii. Kým v severnej Číne je kuchyňa bohatšia na obilniny a obľúbené sú tam napríklad pirôžky ťiao c´, smerom na juh pribúda tropické ovocie i zelenina, ale aj množstvo všelijakých živočíchov. S´čchuanská kuchyňa je zase príšerne ostrá.
Suroviny nakrájané na drobno, to je zrejme spoločný znak čínskej kuchyne?
Vzniklo to ako nevyhnutnosť. Čína má už vyše päťtisícročnú históriu a od samého začiatku to bola agrárna civilizácia. Poľnohospodárstvo rýchlo odlesnilo rozľahlé územia, a tak sa s drevom muselo šetriť. Aj pri varení. Číňania preto už od pradávna ťažili z toho, že keď sa mäso pokrája na drobno, dá sa pripraviť za pár minút. Má to svoje výhody, pretože sa dá jesť paličkami. No z vlastnej skúsenosti viem, aká je to námaha nakrájať pre viac ľudí množstvo mäsa na prúžky. Čínskym ženám to rozhodne nezávidím.