Štát tají cenu za pozemok pre syna poslankyne

Bežní ľudia čakajú na vlastné pozemky od štátu roky, rodina poslankyne za Smer Viery Mazúrovej sa k štátnej pôde v obci Oravská Lesná dostala mimoriadne rýchlo. A podľa zistení Pravdy navyše lacno. Na pozemku s rozlohou takmer jedného futbalového ihriska mohla ušetriť až desaťtisíce eur.

21.03.2010 12:53
Mazúrová, dom, parcela Foto:
Viere Mazúrovej pozemkový fond najskôr pôdu v Oravskej Lesnej prenajal a potom predal jej synovi. Ten začal hneď stavať.
debata

Slovenský pozemkový fond poslankyni prenajal v roku 2007 pôdu s rozlohou 65 árov iba za 650 korún ročne. Vlani väčšinu z pozemku predal jej synovi. Obe strany cenu taja. Pravde sa podarilo zistiť, že cenová komisia fondu mala stanoviť cenu stavebného pozemku na päť eur za štvorcový meter. Územia s výmerou 59 árov by sa štát zbavil za 29-tisíc eur (870-tisíc Sk). Porovnanie s trhovými cenami ukazuje, že rodina poslankyne mohla ušetriť aj viac než polovicu.

Parcely v Oravskej Lesnej sa na internetových stránkach realitných kancelárií ponúkajú od 13 do 17 eur za štvorcový meter. Maklérka X-reality Anna Kulihová odhadla reálnu priemernú cenu na 12 eur. „Závisí od veľkosti parcely a umiestnenia. Čím bližšie k lyžiarskemu stredisku, tým drahšie,“ vysvetlila.

Pozemok Mazúrovej syna patrí k tým, ktoré sú v obci k lyžiarskemu stredisku najbližšie. Postavil si na ňom rodinný dom, stavbou pritom zabral iba desatinu územia. Zvyšok parcely môže použiť aj na podnikanie v cestovnom ruchu.

„Nie som kompetentná odpovedať, nedotýka sa to mojej osoby,“ vyhovorila sa poslankyňa Mazúrová pri otázke na predajnú cenu. Aj fond odmieta sumu prezradiť. Hovorca Ľudovít Kavjak uviedol, že sa pokúsia získať súhlas syna poslankyne so zverejnením. „Odpoveď budeme mať až v pondelok,“ informoval.

„Všetko prebehlo v súlade so zákonom,“ povedal o predaji pozemku Kavjak. Podľa neho žiadateľ predložil znalecký posudok, cenu komisia ešte zvýšila. O koľko, neprezradil. Radovan Kazda z Konzervatívneho inštitútu upozorňuje, že súčasný systém založený na znaleckých posudkoch umožňuje, aby bola pôda štátu legálne predávaná výrazne pod trhovú cenu. „Štát tak prichádza o nemalé financie,“ vysvetlil Kazda.

Podľa analytika by sa mal zmeniť systém oceňovania. Za najlepšiu formu považuje predaj štátnej pôdy verejnou dražbou. „Mali by existovať realitné mapy, na základe ktorých by sa bolo možné dopracovať čo najbližšie k cene, za akú sa predávajú pôdy na trhu,“ doplnil.

Okrem ceny je podozrivá aj rýchlosť, s akou fond pri žiadosti Mazúrovej rodiny konal. Poslankyňa Smeru podala žiadosť o prenájom 65 árov 21. decembra 2007. O necelé dva týždne – od začiatku roka 2008 – mala už pôdu v nájme. Zmluvu navyše podpísali obe strany dodatočne až 17. marca 2008.

Podľa informácií starostu obce Albína Viatera jej syn nečakal a začal na pozemku stavať, hoci nemal stavebné povolenie. Nájomná zmluva pritom Mazúrovej umožňovala na území iba farmárčiť. Odkúpenie pozemku a stavebné povolenie sa im podarilo dotiahnuť až vlani.

„Mnohí čakajú roky, niektorí sú vybavení hneď,“ vyčítal fondu poslanec Zsolt Simon (Most-Híd) postup voči kolegyni. Predajnú cenu však považuje za primeranú. Hovorca fondu Ľudovít Kavjak priznal, že sú zavalení žiadosťami. Nevie o tom, že by existovali pravidlá, kto sa má kedy dostať na rad. „Všetky žiadosti sa nedostali na schválenie rade fondu, aj keď boli odsúhlasené cenovou komisiou,“ pripustil.

Predošlým nájomcom územia boli štátne Lesy SR. Riaditeľ závodu Námestovo Jozef Šálka odmietol, že by nájom ukončili kvôli poslankyni. „Urobili sme to z ekonomických dôvodov. Z pozemkov sme nemali ani cent úžitku,“ ozrejmil.

debata chyba